Ano nieje Jeep ako Jeep a ani LR ako LR. To je pravda. Samozrejme sa ospravedlnujem za nepresnú informáciu.

Polosamonosná konštrukcia mi v nových vozoch nejak ušla pozornosti pretože sa nimi nestretávam takže opäť sorry.

Ale za tú V3S sa budem hádať. V3S som videl a aj už mám s nou niečo odjazdené hlavne v terene. Tie nitované U-profili práve dávajú možnosť krútenia rámu. Často Vejdu za túto vymoženosť odsudzujú že je to okopírovaná konštrukcia amíckeho vojnového Studebakeru. A tu podla mňa nastáva otázka kdo z nás videl Vejdu? Teda hlavne pri jazde v teréne na nejakom členitom povrchu (jamy, hrby, pníky...). Vtedy je práve videť ako sa rám správa a jak sa pohybuje.

Tatra je už niečo uplne iné. Centrálna nosná rúra s kyvnými polnápravami.

nuz neda mi to nezareagovat, ale na PV3S- ke som tes jazdil, a v silnom nerovnom terene sa ram skruca do stran, tot je pravda,, je tom okopirovany studebacker, ako pise Macej,,a co sa tyka Tatroovkyy, ta ma nosnu ruru, ale ma aj ram,,

2Macej a Efendi:

Ano, ja som NIKDY nehovoril, že rám na V3S sa v teréne nekrúti.
pri určitom zaťažení sa krúti každý rám aj bezrám - to je fakt.

Ale krútenie sa v teréne nie primárnym cieľom rámu na V3S, preto by som ho nenazval skrutným rámom. Ale nitovanie bola v tej dobe bežná technológia a narozdiel od zvárania nebola taká náchylná na praskanie pri krútení.
Nitovaný rám mal vo východnom bloku napríklad aj KrAZ 214,255 , Maz, Kamaz...a používa sa dodnes . napríklad aj nové vojenské MANy radu HX, SX...


pokiaľ ide o tú podobnosť - väčšina vozov z danej doby je podobnej koštrukcie a asi myslíš Studebaker US6 a REO- klasický náklaďák z WW2 obdobia - ten kopírovali hlavne Sovieti - tí ich dostali v rámci LL skoro 152000 kusov. Rovnaký pes bolo aj GMC CCKW alebo zčasti aj IHC M5H6 (aj keď ten má iné a veľmi zaujímavé zavesenie zadneých náprav) - všetko je to kategória 2a1/2ton 6x6

Palko to co pises s tym vyrokom plne suhlasim...a o tom niet pochyb..

Neviem ako to mysleli páni konštruktéry v 53.ťom a to už sa ani nedozvieme. Skrutný alebo nie, dáš mi určite za pravdu že sa celkom slušne krúti (ak si mal možnosť vidieť). A zase máš aj ty pravdu v tom, že je dosť pevný a velmi predimenzovaný na to že to je pôvodne mašina konštruovaná na nosnosť 5 ton na ceste a 3 tony v teréne .

Každý rám sa kruti (niektorý viac, niektorý menej) akurát na Vejde je tá vychytávka, že vďaka tomu že je nitovaný a nie zváraný menej pri krížení trpí keďže má Vejda trošku slabší pohyb prednej nápravy. A určite vďaka tomu aj viac vydrží v teréne ako zváraný a aj v tých miestach spojov viac popustí bez ujmy než teda ten rám pozváraný na pevno.

Macej s tym nitovanim mas veru pravdu, onen ten ram je ovela pruznejsi, lepsie reaguje na nerovny teren ako keby bol zvarovany, teda tym sa predlzuje aj zivotnost ramu,,to je uz osvedcena metoda,,, vsak aj stare zelezne mosty robili tak ze ich nitovali,,nie zvarovali,, a to z teho dovodu aby boli pruznejsie a lepsie zdolavali otrasy, vykivy a zataz..vid stare zeleznicne mosty,,,,

musím dať za pravdu Macejovi. Rám V3S bol konštruovaný ako torzne poddajný. Upevnenie agregátov, kabíny a korby je navrhnuté tak, aby krúteniu nebránilo a tiež, aby ich krútenie nepoškodilo. Ak by to tak nebolo, tak by dlhodobým krútením popraskal rám, korba, úchyty prevodovky, sklá kabíny, atď. Podobne riešený je rám u mnohých iných áut, ako GAZ 66, ZIL, URAL, LIAZ, AVIA, ROSS, MAN. Torzne tuhý rám má napríklad Tatra, s nosnou rúrou veľkého priemeru, ktorá sa krúti len minimálne. Preto tiež Tatra minimálne kríži. Keď porovnáme veľkosťou podobné autá, Tatra 805 a GAZ 66, tak v nerovnom teréne, kde na 805tke už musíme aktivovať nielen 4x4, ale aj uzávierky, prejdeme so 66tkou veľakrát len so zadným náhonom. Tam vynikne dômyselná konštrukcia torzne poddajného rámu. Pri skriňovej nadstavbe sa musí použiť 3 bodové uloženie skrine, lebo táto už nekríži.

Pejo ďakujem . A je to naozaj tak. Tatra fakt kríži dosť slabo (hlavne tie ktoré sú odpružené torzkami). Taká T-805 ktorá má 4 torzné tyče môže byť oslavovaná pre jej dobré schopnosti v teréne iba kôli uzavierkam. Celkovo aj na väčších (napr T-148) kde je sice iba predok na torzkách sa často stáva že ide len po jednom prednom. Tu je u Tatier aj velké obmedzenie kríživosti aj kôli konštrukcii diferákov (to už je OT v podstate jak väčšina tohto príspevku) a nejak to nahnať vylepšením rámu nejde lebo keď už sa "pokrúti" (väčšinou sa iba prehne ) rúra tak je zle a na našej sa to už stalo 2 krát po sebe ale nie že by sa urvali šroby ale povolilo práve pevné spojenie. Čiže zvar kde sa príruba prevodovky napája na prírubu zadnej nosnej rúry.

Ale totok už bolo fakt moc offtopic. Takže pardon len mi to nedalo:)

No chlapci a chlapi........nemam slov aka debata vznikla. Velmi pekne Vam dakujem,vsetkym.