pripravu na cestu sme zacali este v juli kupou samuraja 1,3 a jeho upravou pre jazdenie v naročnom terene ktorá spočívala v generalke náprav, výmene listových pier za pevnejsie,zvýšení svetlej výšky,rozširení náprav , zmene prevodových pomerov, výmene tlmičov, montáži navijaku, oceľových nárazníkov, výmene sedačiek za športove a vyhodení všetkých zbytočností aby auto bolo čo najlahšie.Nakoniec sme obuli fedimy scirocco 30x9,5 na 15 palcových diskoch.vozidlo sme naložili na príves a dotiahli za patrolom do dedinky Bistra na západe maramurešu blízko ukrajinských hraníc.
15.10 Bistra -" kemp u Jura"
okolo obeda sme zakempovali u miestneho chovatela prasiec jura poniže kostola.Obcas nam prebehla mala svinka okolo stola, ale inak miesto bolo ok, Počasie velmi ok nebolo, v dedine padal dážď so snehom, vybrali sme sa cez pasienky nad Bistrou smer Petrova.Hmla,sneh vietor viditeľnosť tak do 50 metrov.Cesticky sú tu uzke tak na konsky povoz a značne strme, do kopca nebol velký problem,diferáky z vitary fungujú super, auto ma sily akoby sme mali aspon dvojlitrový motor ,problem nastal pri traverzoch a zjazdoch, kedy sme museli auto vyvažovať stojac na našlapoch aby sa neprevratilo.Nove fedimy sa dostali na hranice svojich možnosti v zjazdoch cez 30 stupnov po mokrých a zasnežených kameňoch.Po troch hodinách jazdy sme to zabalili, prevrátiť samurajka hned prvý deň by bolo hlúpe, kedže sme prišli na 10 dní.
16.10 Bistra-kemp u Jura
Naplánovali sme si dve udolia za Poienile de sub Munde, udolia majú tvar Y-nu, našim cielom bolo sa dostať pravým údolim na hrebeň a zistiť či je možný prechod cez hrebeň a návrat lavým udolím, jazda udoliami nie je príliš naročná na orientáciu, v podstate uzatvorený okruh s návratom do base campu v Bistrej kde nás čakal naš styčný dôstojnik a expert pre navazovanie kontaktov s miestnym obyvateľstvom Julo z Pruskeho pri Ilave. Napriek svojmu penzijnému veku je prekvapivo čulý, aktivny a nemá problém spať v strešnom stane ani pri teplote pár stupňov pod nulou. Vyberáme sa teda pravým údolím, počasie je dosť zlé, sneží, fúka a je hmla.S pribúdajúcou výškou cesta naberá strmosť čiernej zjazdovky,v zákrutách sú rigoly hlboké cez pol metra, vbehnúť do niektorého z nich by znamenalo gúľanie sa dolu cestou.Ja som navigator, Peter vodič,redukovaná jednotka, 5000 otačok,sneh z porastu na vonkajšej strane zákruty cez pootvorene okno sa mi sype na hlavu.Snažím sa privrieť okno, ked sa ozve tupý náraz a moja hlava rozbila celné sklo...v mladom poraste na okraji cesty sa ukrýva statný buk, ktorý nebolo vidno. Krv mi netečie, okno sa nezosypalo, len cele popraskalo, tak ideme dalej. S pribudajúcou výškou pribuda snehu a cesta je posiata balvanmi, sklon cesty je premenlivý červená až čierna zjazdovka.Dalej sa nedá.
17.10. Bystra-kemp u Jura
V noci mrzne tak, ze nemáme z čoho uvariť kávu, vo flašiach voda zamrzla, v potoku je všemožný odpad.
Dnes berieme i našho styčného dôstojníka Jula a vyberáme sa do ľavého údolia.Zadné sedadlá nemáme tak mu pcháme dovnútra karimatky a všetko makke čo máme aby to prežil bez ujmy na zdraví. Okrem funkcie stycného dôstojníka pre syk s domorodcami má i funkciu kameramana, pretože má kameru, čo mu požičal syn-len mu nedal nabijačku,takže funkciu kameramana vykonával mimoriadne krátko. Od dediny sa ide jedným udolím až k chate horskej služby a tam sa cesta rozvetvuje. Spočiatku je pohoda, obcas pejdeme krížom cez potok, nič naročné...v jednom mieste sa zosypal svah tak, že medzi kolmou stenou vymletého potoka a násypom je asi 150cm široký priechod.Kedže zem je zamrznutá, samurai lahky, nemáme obavu, že by sme sa zviezli so svahom do potoka.Od tohto miesta začína trialovy usek, jeden ide pred autom, navádza vodiča a pokračujeme stýlom meter vpred, pol metra vzad...medzi balvany o velkosti stoličky až stola sa inak neda vytočiť...a k tomu este prechádzať x krát cez potok....1km za 1 hodinu-to je príliš pomalé tempo na nás, počasie sa mení, svieti slnko, vraciame sa a hladáme inú cestu na hrebeň. Opať sme v pravom udolí, v jednej z jeho odnoží vidno cestu až po pásmo kde kočí les.Strmosť je užasná, trápime samuraja v snehu, suťových kuželoch,križujeme hlboké výmoly, držíme sa za búdu stojac na nášllapoch a na pár sto metroch stúpame poriadne do výsky. Julo sa odmieta v obave o svoj život aktívne zučastnovať tejto zábavy ako vyvažovač, tak to zostava iba na mne s Petrom, Pri občasných zástávkach krútime hlavou, kadiaľ to malé suzuki prejde.Na jar sme boli na ukrajine s patrolom a v podstatne lahšom terene sme si pomáhali navijákom.Tu sme navijak este nepoužili.Dostali sme sa vyššie ako včera, už je vidno na hrebeni skaly i zatrávnene hole, no cestu nám ukončujú popadané stromy.Benzín do píly sme už minuli a sklon cesty je taký, že obísť usek je nemožné.A i tak vidno, že prechod do daľšieho udolia je nemožny.
Je okolo dvanástej odbočujeme hned za dedinou vlavo do malého nenápadného udolia, Julo už s nami nejde, jednak ho vzadu v samuraji riadne hádzalo a má slabšie trávenie, dopoludňajší zážitok zrejme bude musieť dlhšie spracovavať. Cez hrebene sa dostavame na sever - smer Ukrajina.Cesta je vyšlapaná od koní,200 výškových metrov pod hrebeňom sa otačame-asi v 1500m.n.m, ďalej je to len pre kone...Na samote sme sa dali do reči s miestnym horalom, povžuje nás asi za ukrajinských pašerákov, tvrdí, že on nás nebonzne ani ak máme zbrane a javi záujem o cigarety. Zrejme sme ho sklamali, miesto lacných ukrajinských cigariet sme mali v aute len pílu, hajlift a podobne haraburdy.Život tu v horách je velmi tvrdý, neskor stretáme chlapíka so ženou ako po blate za koníkom ťahajú na sánkach do kopca /červená zjazdovka/ vrecia s kapustou a kvakou..vraj boli dolu po zásoby na zimu.Tito ludia zrejme žijú bez peňazí, len z toho čo dopestujú a dorobia.Voz s ozajstnými kolesami tu má málokto. Tunajší ludia sú super, usmievaví, káždý nám podáva ruku, poradí,pokeca.Rozprávajú po ukrajinsky, čo je viac podobné slovenčine ako ruštine. Hoci toto údolie tvorí len 4 hodinový miniokruh je veľmi pekné scenericky i po stránke jazdenia, pekné výhlady na kráj sotva dotknutý civilizáciou.

krasne, tesime sa na dalsie zazitky a fotky...

foto foto, zaujimave citanie

nebude nejake aftercaffe s jednoduchou prezentaciou a debatou?

kafe može byť vždy aj fotky by som dal, len neviem ako a čakam este na petrove

Toto si ešte rád nechám vysvetliť.