Zobraziť témy bez odpovede | Zobraziť aktívne témy Aktuálny čas je Štv, 28.03.2024, 20:06
Dnes je štvrtok 28. marca 2024, meniny má Sona a zajtra Miroslav




Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 2 ] 
 Laos . Rodinná dovolenka. 
Autor Správa
Začínajúci koumák

Registrovaný: Pia, 16.09.2011, 21:27
Príspevky: 121
Bydlisko: Trencin
Odpoveď s citáciou
Nárečia sú kultúrnym dedičstvom, ktoré treba držať pri živote, nie sa po voľakom opičiť len zato, že raz voláky somár to nazve „kúl alebo in“, tak preto takto....


Krajina de sa šoféruje bez papierov

Toho roku v Indočíne monzún narobev poránnu galibu. Rieky stúpli až o 7 metrov. My mame v pláne 3000 kilometrový okruh z mesta Luang Prabang cez hory de asfaltu je poriedko . Až bov tak silný monzún, horské cestu móžu byť zavalené, neprejazné... Miesto auta bereme do prenájmu 3 kusy miesnych motoriek honda wave 100.Výkon slabý, pruženie otrasné a ešte k tomu sú aj malé, laosáci majú okolo 160cm im sú akurát.....ale iné nie sú. Mám obavy, je tu zemnu dcéra aj žena. Jenna sedela na motorke tak 5 hodín druha o niečo menej. Vodičáky na to nemáme ale to tu nemá zrejme nigdo.


Staré krčahy a šírenie demokracie

Prvá zastávka je asi 200km na východe pri meste Phonsavan, planina džbánov sa to volá, po krajine roztrúsené obrovské kamenné hrnce staré vyše jak 1500 rokov. Bohvie načo to komu tedy bolo, ale ženy sa pri tom s radosťú foťá. Mňa zaujali veliké jamy s malými nápismi na tabuľkách, krátery po amerických bombách keré zhadzuvali na miestnych roľníkov tajne v rámci šírenia tej ich „demokracie“ v rokoch 1967-1972. Na Laos zhodili strašlivé množstvo bómb, vraj 500kg sa ujšlo na každého laosáka, hrozné. A to bez vyhlásenia vojny. Jennoducho medzi ľudí na pole hodili bombu a tí čo ich nezabila ujšli a čuduvali sa čo sa to robí. Znie to neuveriteľne, žeby volagdo bov schopný takého chrapunstva, ale tak mi to podali tí na kerých tý bomby hádzali. Sťev by som vedeť jako by znela americká verzia...

Šak on mi hu ukradov....

Cesty sú v tejto zemi kadejaké, kostrbaté, chvíľu asfalt, potom prach, kamene, občas zosuv pôdy. Idem na plný plyn temer šedesátkov, nad hlavou hrmí, doháňa nás búrka. Bohovia sa zľutuvali, uprostred džungle tabuľka že „guesthaus“. Zabachneme dvere izby a leje jako z kondvy. Ženy šli na večeru, ja hľadám kľúč od izby. Gdosik naštartuvav desi poblíž motorku, otočev plyn a zmizov jako gáfor .Dobrý šofér hovorím si, mokro, blato a on na plný plyn. Ale čo, keď sa na tých motorkách už roďá...Zrazu kukám, šak on zmizov na mojej motorke, šak on mi hu ukradov.... Idem do mesta na políciu, mosím to ohlásiť. Stanica pustá, stanica prázna, špinavá jak chliev. Na chodbe plagát celého UV KSL /ústredný výbor komunistickej strany Laosu/ a policajti nide. Jediný policajt bou zalezený v latríne, vynšov až sa vybavev , dotedy sa ani ozvať nestev, aj keď som naňho kričav. Zajšov do jakejsi bambusovej búdy po písanku a druhého. Vyše jak hodinu spisuvali do školského zešita čo sa to stalo, nerozumev som ništ, ani slovo, oni nevedeli po slovensky , ja som nevedev po ich, ale protokol mav dve strany. Tlmočník kerý ta dokvitov z bohvie odkál, vedev po anglicky ledva 10 slov. Neviem čo tam tí traja písali, ale bolo mi jasné, že som tam zbytečne a že zlodeja by nejšli hľadať ani keby som im naňho lampov svietev. Najprv zme steli smútiť, ale to by nám nebolo pomohlo , trebalo volačo vymysleť,voláky plán spraviť, s chlannú hlavu vyriešiť situáciu kerá znikla. Sme traja, mame 4 ruksaky a 2 motorky. Ženy nesteli rozhoduvať, nechali mňa.

Keď móže laosácke teľa, móžeme aj my


No čo, laosáci choďá na jennej motorke aj celá rodina a my nie sme celá rodina/ostatné deti ostali doma/ a máme 2 motorky! A šak sme neni žádny posráči, ideme ďalej! Ja s dcéru a dvoma batohma na jennej a žena s dvoma batohma na druhej honde. Tutok v rezervácii /myslené EU, keby volagdo nevedev/ sa to zdá odvážne, ale laosáci jazďá na motorke aj s teľaťom alebo dvoma sviňáma jako som videv. /ešteže slonov temer vykantrili, cha/


Cez rajske zahrady

Laos je kopcovitý kraj. Tam sa ani fodbal nehrá, lebo neni takej roviny, moseli by mať ihrisko na koloch. Tý kopce sú strašné. Hore kopcom honda zavíja na dvojke aj na jennotke a dole kopcom zasek zavíja, mosím brzdiť motorom. Som zvedavý kedy tá babeta lahne a ja s ňú, premýšlav som. Ale nelahla je to japonec ,aj keď majú šikmé oči, motorky robá dobré tí japonci, to im treba uznať. A keby sa aj volačo poondilo, servis je v každej diere, ceny také nizke jako by to bolo aj zadarmo. Dostávame sa až k vietnamským hranicám. Ľuďjé to je zem, to je volačo úžasne, to je rajská záhrada! Rieky, jazerá, banánovníky, ryžové políčka, vonné byvoly s výtreštenýma očáma a polonahé decká keré nám mávajú s úsmevom a neskrývanú radosťú. Pri ceste vidím skoro holú ženu, akurát sa sprchuje pod bambusovú rúlu z kerej vyteká prúd vody...A tý horské scenérie, de len oko kukne , šade krásne zelené kopce. Len tý cesty a tý luďjé pri nich...cesty rozbité, šade smeti a kolo cesty seďá spokojní, ništ nerobiaci laosaci, /prinajlepšom hrajú petang alebo gorotky alebo čo to vlasne hrajú s tyma guláma, neviem.../ Sú veľmi spoločenskí, vyzerá to, že samotu neznášajú, pri ceste pred domom posedávajú, vará, ženy tkajú látky, sušá ryžu, ba dokonca som videv chlapíka, kerý si pred dom vyniesov posteľ a popolunní tam drichmav, zatáľ čo kúsek od postele chodili autá. Prach z ciest tí ludjé nevnímajú /mám podozrenie že ani neviďá/ , hoci je šade. Práca neni ich zmyslom života a upratuvanie už vóbec. Robá len toľko aby prežili, vác ništ. Koluje o nich správa, že najradšej očúvajú jako rastie ryža. Pripomínajú mi naše cigánske osady, myslím keby cigáni nedostaváli dávky zadarmo, žili by obdobne jako títo vidiečanie. Odbočili sme na horskú cestu do náronného parku s krkolomným ništ nehovoriacim názvom Nam Et-Phou Loey, de po asfalte neni ani stopy.


Laosáci zeďá šecko

160kilometrov ideme horským neznámym územím, nevieme či tam volagdo žije, či kúpime benzín, či to je vóbec prejazné. locus map aj sprievodca lonely planet o tejto oblasti zaryto mlčá.. Ideme od ósmej ráno, kopce majú iste do 2000m je hmla, jemne prší a je nám zima jako krava. Mám na sebe šecko včetne ponča do dažďa, na rukách fucagle aby mi prsty nekrehli , ale aj tak krehnú. Kolo obeda vynšlo slnko, hurá záchrana. Krajina vyzerá jako z filmu Gorily v hmle. Ani by som sa moc nedivev keby voláka vynšla a dala mi po hlave, že načo tu chodíte v takom počasí. Miesto Gorily sa z hmly vynorev na skalu vylezený cap , neklamné znamenie, že sú luďjé blízko. A mali aj benzín. Rovno v potravinách sud s benzínom, na ňom naukladané vajcá a vella jakási mŕtva veverička a dáky hraboš alebo potkan alebo čo to tam bolo...Luďjé tu moc vyberaví v jelle nie sú ,zeďá šecko, prasa, psa, žabu, netopiera, skrátka šecko. A aj s kosťámi aj s dzobákom to hoďá uvarené do polievky nasekané na kúsky a iba vzácno vyplujú voláku kostičku. Tí veďá inakšie zužitkuvať bielkoviny...


Sme tu jako pygmeji v Bošáckej krčme


Bohuprisám, sme v oblasti, de zrejme beloch je rovnako často k videniu jako pygmej v Bošáckej krčme .Deti choďá okolo usmievajú sa, volakéré malé sa aj boja alebo hambá, kukajú jako aj my by sme kukali keby prišli voláky mimozemšťani. Aj dospelí prerušujú svoje ništnerobenie a zízajú. Zdravím ich normálne po slovensky, šak nech sa podučá voľačo... Teší ma, že zízajú, viem že sme dobre trafili, zaujíma ma jako žijú izoluvané komunity v rôznych časťách sveta. Tito tutok žijú z lovu, chovu a polnohospodárstva. Šamanov, amuletov a obetných miest pre uspokojenie duchov tu neni. Príčina? Socializmus... Predpokladám že volakerí sa z dediny nedostanú aj celý rok, cesty sú skorej necesty aj za sucha a nije ešte počas monzúnu. A nakoniec, de by chodili? A za čo? Peňáze nemajú mať moc odkál, iba jak predajú byvola, prasa alebo volačo inakšé čoho majú vyše než zeďá. Denne stretávame ozbrojených mužov na motorkách, najprv som myslev, že voláky reterduvaní partizáni, na hrudi samopal, na chrbáte brokovnica. Na správe parku je mlade dievča z Litvy čo sa zamiluvala do tunajších kopcov, prezradila nám, že dedinčani pytlačá v parku, strieľajú a zeďá šecko čo sa dá. Nuž neviem...žije tam aj 12 tigrov, niekoľko divých slonov, ušatý medveď a srnec čo má kly jako kanec...my sme videli iba toho capa, na dcéru padov zo stromu zelený had a ešte som najšou na ceste živočícha kerého som nazvav „Konárik“, lebo takého som ešte jakžu nevidev a ani neviem jako sa volá. Bov to konárik zo stromu kerý sa hýbav a na malej hlave mav 2 tykallá ,keď sa nehýbav, bov na nerozoznanie od vetvičky zo stromu. Dlhý bov 15-20cm.


Za hlasom stáda keré nás sklamalo

Ráno sa budím, šecko ma bolí, ta zasratá motorka je šmejd, to neni robené aby na tom vo dvojici človek išov 170km denne po rozbitých cestách bez asfaltu. Aby som doplnev, 170km trvalo 9 hodín, a to sme valili, že sme ani nehutali !Korigujem trasu, mali sme ísť na sever k Číne, de žijú horské kmene Hmongov, dediny majú tam volade medzi kopcámi, volakerých spája ze svetom len úzky chonník a možná mobilný telefón, ten už majú tuším aj opice v džungli. Na tej hondičke vo dvojici by som asi zdochov, žena už sa ze mnu vypráva len na pol ust. Vracáme sa teda do Luang Prabangu, požičávam ďalšú motorku, aby sme mali každý vlasnú. Ukrannutú som mosev zaplatiť 12.700.000.-KIPov, netto cena 1550 amerických dolárov. Miesto na sever mierime čil na juh, do Vang Viengu, mesta kam smeruje azda každé turistické stádo z Európy i Azie keré naštívi Laos. Volakedy sa tam droguvalo a pilo, neská to už zakázali,čil vraj je mekkou dobrodruhov, avtdóru a podobných panských roztopaší. Skorej mi to tam celé pripadá jako veliká púťová atrakcia de sa domáci snažá ludí všemožne ošklbať o peňáze. Ani tam nestojíme, mierime na juh k ďalšiemu parku. Krajina pár desiatok km za Prabangom nadobúda zasek horský charakter, pripadám si jako volade vo Švajčársku, nebyť tých paliem, množstva výtlkov a prachu na najsamhlavnejšej ceste v krajine. Osobné auta tu temer vóbec nechoďá, iba mraky motoriek honda wave 100, stovky pikapov toyota hilux a tiež stovky čínskych náklaďákov, keré robá toľko prachu jakoby sa presúvala celá armáda. Volakedy ,keď bov taký horší deň , večer ani nevinno jakú farbu ma tá moja ruská blúza čo som si doniesov z uralu. Ždycky sme neuveriteľne zaprášení, ale má to i výhodu, keď si prach nezetiéram celý deň, mám to jako krém na opaluvánie a nespáli mi ksicht.

Zábavné parky

Z Vang Viengu ideme skratkou cez hory-ten prach z Lao cesty je horší jako výmoly cez prales ,myslev som si...ale prerátav som sa...horšá bola skratka. Zosunutá cesta, povymielané šutre, pretláčav som motorky nad priepasťov, most cez rieku de chýbala vozovka a výmoly do hĺbky hádam aj meter. Ale i to sme prežili...Už len jeden náronný park prejdeme, utešuvav som moje rodinne príslušníčky, keré začínali mať z tejto dovolenky jemne povedané, zmiešané pocity . Zastavili sme v reštike /skorej to bola búda,ale locus to označev jako reštauráciu, moc by ste tam jesť nesteli/ na kávičku, za 2 eurá dobrý obedík...a tak som si myslev, pouplácav som ich, ideme...najprvej paranna cesta uprostred pralesa, občas vonný byvol, jazierko, barjaké stromy od výmyslu sveta, proste krása, romantika nevídaná. Zrazu bum. Cesty koniec. A začala zábava. Chonník po kerom sme išli bol kvalitatívne porovnateľný s chonníkom na Zelené pleso v Tatrách, keď je poránne povymieľaný po volákej potope. Žena sa stela aj vrátiť, ale spátky by to na tej motorečke nevýnšla. Tak sme išli ďalej, zlé miesta sme pretlačili na pešo, cez potoky zdvihli nohy a pridali plyn. Chvála bohu, dcéra sa usmieva, aspoň tej sa to lúbi. Na ženu som radšej ani nekukav. Vedev som, že tá sa isto neusmieva...Navigácia vraví, už len 2km...Zrazu bác, Zasek problém. Rieka. A kompa na druhej strane. A večer, za chvíľu je tma, čo čil? Šak ma zabijú až tu budeme moseť čušať do rána. Rieka bola široká dobrých 20 metrov. Najšou som plytčinu, prezuv sandále a vydav sa cez tú vodu. Výfuk si bublav pod vodou o chvíľu som bov na brehu. Baby posmelené prejšli tiež. Ale už žánna skratka, počuv som večer. .Nevedev som jako im povedať, že ešte jenna skratka je nevyhnutná, inak 450km obchádzka. Nemosev som im ništ hovoriť. Prišli na to polla navigácie aj sami. Ten večer bov nezvyčajne tichý... A skratka na druhý deň zasa nezvyčajne strmá a kamenistá., najhorší úsek asi 2-3km pripomínav tlačenie motorky šriegom cez kameňolom. Ale vidina cieľa a dobrej večere s tým, že príndeme čochvíla na asfalt vylepšila lokálnu klímu. Už len po asfalte 200km do Luang Prabangu. Prežité zážitky poslenných dní v nás vyvolali spoločnú túžbu- vrátiť motorky a nikdy vác ich nevideť...Dnes je to už 4 deň čo sme moto vrátili ešte furt riť cítim, žien sa radšej nepýtam jako sú na tom. Bolo to honne náročné a honne pekné, najnáročnejšia cesta za celý tento rok.



Jako po Laose-poslenne odporúčanie

Keby sa volagdo odpojev zo stáda a zatúžev zopakuvať čo sme absolvuvali v Laose, tak si treba požičať moto v Thajsku, v meste Chiang Mai, tam majú barjaké dobré motorky, v Laose sú poránne moto veľmi zriedkavé a drahé. Na motorke s dobrým pružením a vačším výkonom by podobná cesta mohla byť paránnym a relatívne lacným dobrodružným výletom so spomienkami do konca života./teda až aj Vám voláku motorku nešlohnú./


Str, 12.12.2018, 14:49
Profil
Ťažký Profík
Obrázok užívateľa

Registrovaný: Ned, 27.01.2013, 15:27
Príspevky: 474
Bydlisko: BN
Odpoveď s citáciou
abacad :smt147
parádne čítanie a to nárečie tomu dalo riadny šmrnc!! Škoda, že si nedal aj nejaké to foto.
:smt023 :smt023

_________________
ex suzuki vitara 1,6 8v ´93
ex Hnissan Terrano 2 2,7 97 3dv
Land Rover Discovery II 2,5 TD5


Pia, 14.12.2018, 21:07
Profil
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Odpovedať na tému   [ Príspevkov: 2 ] 

Kto je on-line

Užívatelia prehliadajúci toto fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na: