Ted nerozumim Tobe napriklad.


Vejlet byl urcite uzasnej.
Zavidim vsem, kdo maji takove zodpovedne a pripravene navigacni zabezpeceni.
Ja to nikdy nezazil. Vzdycky nekde bloudim po kotarech jak blazen...
Akorat skupina je na muj vkus prilis velka.
________________________________
To povidani je strasne expresivni.
Treba to drama s chlebem,
nebo jak se me kamaradce zuz udelal ten problem s tou hlavou, tak jsem se uplne zpotil strachy. Udelalo se mi snad jeste hur, nez jí tehdy.


...ted uz je mi lip.

šamane neboj, medzi blúdením s vesmírnym vybavením a medzi blúdením s holým zadkom nieje velký rozdiel...to sme zistili...

obavam sa ze vtedy sa "spotil strachy" aj michi, ked to videl zozadu(vtedy asi jediný seriózny z nás)...nám z kobry 11 to ani nejak nedošlo. ale nedalo sa inak, zuz mi uz začínala obhrýzať interiér...

Zuz super, dufam že pokračovanie nenecha na seba dlho čakat.

Zuz sa nám tuším minula povolaním

Deň druhý
Krvavý obed na Draculovom hrade
(Oradea-Cluj-Napotsa-Bistrita-Vatra Dornei)

Konečne kompletná zostava. Všetci sa stretli v Oradei na pumpe včas. Veliteľ dal úvodné slovo – dnes nás čaká x kilometrov asfaltových ciest. Cesta vedie cez mestá, potom dediny, rumunský vidiek, okolo Draculovho hradu a večer už táboríme v lese. Krátke zastavenie u grófa Draculu nenechalo nič dlžné jeho povesti. V miestnej reštike totižto podávali mäso zásadne krvavé. Vojtovci teda reklamovali nedopečené porcie a Zuz s Pivtym sa od nudy zabávali tým, že si na pamiatku kradli reštauračný inventár. Snáď im bude odpustené, ale odniesli si ako suvenír pohár a pre istotu aj celý príbor.

Prvá veliteľská rozprava v Oradei


Paťo je očividne nadšený veliteľovým plánom


Bojová porada kadiaľ k tomu Draculovi


U Draculu v chalupe...


Pivty si brúsi zuby na príbor


Aj tento pohár sme si odniesli


Ako história hovorí, skutočne pravý Draculov hrad je práve v Bistriti. Dnes je z neho síce už len ruina, ale po celom Rumunsku existuje mnoho jeho napodobenín. A všetky sú samozrejme zaručene pravé! Miestna recepčná v hoteli, ktorý je údajne vernou kópiou pôvodného hradu vzdialeného necelých 7 km sa nám snaží lámanou angličtinou postavenou výhradne na vetách bez slovies povedať niečo z histórie hradu. Pivty sa zúfalo snaží rozumieť, a napriek tomu že sám anglický jazyk pomerne slušne ovláda, zdá sa mu, že recepčná hovorí po čínsky. Ešte chvíľu súhlasne prikyvuje a z tohto krátkeho výkladu si odnáša síce nulové informácie, zato však príjemný pocit z milého stretnutia. Ak sa nebojíte, v hoteli môžete prespať za necelých 70 euro na noc. Miestna kuchyňa však nepatrí medzi gastronomické zážitky a ak na ňu budete dlho spomínať, tak skôr preto, že vám večera zrýchli krok.

Ďalší zaručene pravý Draculov hrad


Zvyšok cesty sa niesol už v pokojnom, ba až letargickom duchu. Vo vysielačke panovalo vytrvalé ticho až po miesto, kde sme konečne vošli do lesa. Hneď na začiatok sme si dali jeden brod s vodou cca po slipy a vcelku diétny výjazd na utešenú lesnú čistinku. Konečne stíchli motory, rozhorel sa oheň a Robo namiešal všetkým bavoráky. Michi napílil novou pílou drevo, keďže vrchný pilčík Vojto-junior s nami tento rok nemohol ísť a už len všetci užívali atmosféru krásneho večera. Zatiaľ všetci bez zranení, technika bez strát, počasie bez chyby a v kolektíve žiadne zvady. Druhý deň teda na jedničku!

Paťo decentne brodí


Ľuboš ako prievozník

ach kamarati !
Zuzka si hviezda medialneho neba a ani nevies ako velmi sa aj vdaka Tvojim riadkom zacinam tesit na august ...

Len pis dievca, len pis !
PS:
Patrik musim povedat ,ze usmev na tvojej tvari je sice vzacny prirodny jav, ale mimoriadne ti pristane !

to je vylet
zuz pis pis este este...

Deň tretí
Putovanie odnikiaľ nikam a noc nad zdochnutým koňom
(cesta na Pietrosul)

Ráno prebehlo presne podľa plánu a veliteľských pokynov – všetci sa stihli pobaliť včas. Ľuboš po drobnom konflikte s darom priateľa Messra skončil s rozrezaným prstom. Napriek značnej rezerve v podobe ďalších deviatich prstov sa pre istotu zveril do veliteľských rúk na ošetrenie. Rana je žiaľ viac než len symbolická a zniesla by aj zašitie. Ľuboš si trpezlivo vypočul všetky dobre mienené rady ako napríklad že by pomohlo ranu omočiť panenským močom alebo svojpomocne zašiť pekným krížikovým stehom. Ťažko povedať prečo, ale Ľuboš si nakoniec nechal ranu len obviazať.

M.A.S.H. 4077 na rumunský spôsob


Plní nadšenia sme vyrazili na Pietrosul. Cesta viedla potokom, prvým na našej expedícii, zďaleka však nie posledným. Keď sme sa z neho chceli odkloniť, svah nás stál dve hodiny navijákovania. Snáď nič nie je skľučujúcejšie ako ako keď cesta nevedie nikam. V tento zakliaty deň nás ani jedna z ciest nedoviedla k vytúženému vrcholu. Neustále sme sa vracali a morálka začala klesať rýchlejšie ako palivo v nádžiach. Ďalší a ďalší nikam nevedúci potok...Na Karpaty sadal večer a o slovo sa prihlásili hlad a únava.

Dopravná zápcha v potoku


A navigovalo sa (Medveď naviguje Toudyho)



Ešte sa navigovalo (Pivty naviguje Paťa - a kde bol vlastne Robo?)



Á, tu je Robo (ale čo robí sa dá len ťažko identifikovať)


Okrem navigovania sa odhadzovali kamene - niektoré Medveď sám



...a iné všetci spolu...


Takmer o ôsmej večer sme konečne našli miesto na tábor. Bolo by trúfalé hovoriť o čistinke, skôr to bol len kúsok trávy v rámci potoka. Keď večer konečne zbĺkol oheň, všetci toho mali tak akurát dosť. Veliteľ s Pivtym likvidovali následky malej nehody. Sekera im v aute presekla plechovky s pivom, čo spôsobilo intenzívny pivný opar tiahnúci sa interiérom. Sen každého pivára – spať v pivnom opare sa ale veliteľovi nezdal ako dobrý nápad a tak chlapci umývali čo sa len dalo. Večer pri ohni sa niesol v duchu poľovníckych historiek, keďže sme cestou míňali zdochlinu koňa nastraženú ako návnadu na medvede. Koník už bol v značnom stupni rozkladu, takže sa na nás zubil niečím, čo bol pôvodne asi chrup a príšerne smrdel. O tom, že sme v medveďom rajóne svedčala aj strielňa hneď oproti. Túto noc boli teda vysmiati všetci tí, čo spali v autách. Toudyho a Medveďa čakala noc plná dobrodružstva, pretože ako jediní nocovali v stane. Keďže Medveď nezostal svojej prezývke nič dlžný, vyhodnotili sme jeho prípadný zápas s karpatským mackom ako vopred vyhratý. Takže sme spokojne všetci zaľahli a v tábore zavládol kľud po náročnom dni.

Rudo je vysmiaty ako lečo, že spí v strešnom stane a nie na zemi s Toudym a Medveďom


Pohoda, klídek, tabáček na grobský spôsob


Tomuto sa hovorí full výbava...


Medveď vysmáža rezníky


Napriek únavnému dňu chuť do jedla Michimu teda nechýbala

Nechcem to tu zbytocne zasierat. Ale musim pochvalit Zuz, velmi dobre sa to cita.
Bol tam niekto kto mal motor benzin ? Toyota FJ by asi mohla byt, nie ? Aku velku mala nadrz, co sa tyka objemu ?

Dado, správne na to ideš, FJ je benzin, ALE !!! ten je tam len ako "záložné" palivo. Primárne ide na LPG. A nádrž(e)? Nie som istý ale hádam aj 2x80L na LPG + cca 75 na benzín.

aku zasluznu budovatelsku cinnost ste v tom potoku robili. Ako si pamatam niektore rumunske cesty, po vas tam mozu rovno osadzat kilometrovniky a frcat dacie

keby len v potoku....pockaj na dalsie rozpravanie, ako sme bacovi urobili z chodnicka pre kravky skoro dialnicu...

Takze teoreticky, ak by som este naimplatoval nejaku LPG nadrz na 70 L, tak by som sa do RO mohol vybrat aj ja. (80 l LPG +80 B95 uz mam )

Furt nic.

Deň štvrtý
Rumunský vidiek líznutý civilizáciou
(stále cesta na Pietrosul)

Deň začína veliteľskou rozpravou. Trasu treba prehodnotiť, lebo na Pietrosul cesta zjavne nevedie. Hory sú príliš strmé a kamenisté. Veliteľ dáva priestor na diskusiu a zvažujeme dve možnosti – stiahnuť sa čo najviac na juh a skúsiť hľadať cestu pozdĺž rieky, alebo sa presunúť na Maramureš a jazdiť tam. Ľuboš sa pýta správnu otázku – chceme turistiku alebo expedíciu? Ak sa chceme len voziť, tak je presun na známe lokality v pohorí Maramureš dobrým riešením. Ak ale chceme hľadať nové trasy v neprebádanom Muntii Bistritea, tak aj za cenu neustáleho sa vracania a skúšania všetkých možností zostaneme a pokračujeme v pôvodnom pláne. Možno má každý z nás v krvi niečo z génov Dr. Emila Holuba, o ktorého expedíciách do Južnej Afriky v štýle vedeckého safary rozhodne nemožno hovoriť ako o úspešných. Napriek tomu sa nikdy nevzdával a neprestával objavovať. A tak aj my nakoniec zostávame a máme pred sebou ďalšie dva vrcholy.

Tak kadiaľ teda?



A zase stojíme...a zase v potoku



Výraz veliteľovej tváre prezrádza náznak neistoty kadiaľ ďalej



Ani Toudy nevie kam z konopy...teda kadiaľ z lesa



Cesta do divočiny cez civilizáciu



Naše doprovodné vozidlo s náhradnými dielmi



Možno nakoniec predsalen platí, že šťastie praje odvážnym, lebo dva dni drncania sa cez potoky vymenila konečne takmer dokonalá cesta po hrebeni na vrchol. Veliteľ komunikuje s miestnymi. Napriek tomu, že vie asi len osem rumunských slov, zázračne vždy rozumie.

Veliteľ sa pýta na cestu miestneho trpaslíka



Po ceste míňame kláštor. Miestna mníška nás pozýva dnu. Nič jej nerozumieme, ale vyzerá krotko, tak ideme. Niečo nám vysvetľuje. Odrazu zazvoní mobil. Na naše prekvapenie mníška vyhrnie štyri sukne a vytiahne telefón. Hm, moderné výdobytky civilizácie sú už aj tam, kde by ich človek naozaj nečakal. Kostolík je zvnútra zdobený prekrásnymi maľbami. Odchádzame očarení natoľko, že veliteľ navrhuje zakempovať hneď vedľa kláštora a večer nadviazať družbu s miestnymi mníškami nad osemnásť.







Nakoniec táboríme o kus ďalej na nádhernej lúčke, s výhľadom do doliny. Tak sem by Rosamunde Pilcher mohla s kľudným svedomím chodiť pre inšpiráciu! Večer Pivty vytiahol gitaru a Karpatami sa niesol jeho mužný hlas. Robo sa pasoval za obsluhu večera a uvaril takmer desať litrov vareného vínka. Verte či neverte, vypilo sa do poslednej kvapky!

Konečne kempová pohoda a dobrá nálada







Aj takáto romantika patrí k Rumunsku



Náš kemp