Dado "teoreticky" sa do Ro môžeš vybrať aj bez. To nie je púšť, kde 500 km nenatankuješ. V okruhu 40-50 km je vždy nejaká pumpa, len je to otrava isť tankovať, keď ostatní majú ešte pol nádrže.

Deň piaty
Cesta je zarúbaná...
(na Grinties)

Ráno ako z gýčového filmu. Slnko, krásna čistinka, naokolo nádherný výhľad. Je potrebná ďalšia operácia – Zuz má vo výstrihu kliešťa. Jeho vyberania sa ujal veliteľ (s prednostným právom).

Držal sa jej ako kliešť



Cesta na Grinties viedla, ako ináč, potokom. Bohužiaľ zakrátko zmizla do stratena a museli sme sa opäť vracať. Nová cesta sa ukázala síce zjazdná, avšak kompletne zarúbaná. Preto prišiel na rad Vojto a jeho zúrivá motorová píla. Celý deň sa niesol v duchu neustáleho presekávania, pílenia a odhadzovania.















Po ceste stretávame baču s bačicou, ktorá je rozoznateľná od chlapa iba po dlhšom skúmaní zvedavým okom pozorovateľa. Ukazuje nám, že kadiaľ chceme ísť cesta rozhodne nevedie. Veliteľ ale nezdieľa jeho obavy, a bača zase naše nadšenie. Čakajú nás teda dve hodiny presekávania sa lesom a spevňovania jedného úseku, kde by bolo výstižnejšie hovoriť skôr o zráze ako o ceste. Ako sa ukázalo neskôr, cestička bola primárne určená pre kravy, lebo nás podvečer doslova zaplavilo stádo jalovíc vracajúcich sa na salaš. Čo si o nás tie kravky mysleli to fakt nevieme, ale bača nás mal určite za mimozemšťanov. Veliteľ ho obdaroval expedičnými tričkami a pivom a myslím, že nám odpustil aj to, že sme mu urobili z lesného chodníčka doslova diaľnicu.

Všetci makajú na stavbe diaľnice pre kravy





A čo na to kravky? Skúste odhadnúť...







Opatrnosti nikdy nie je dosť (prechod cez "drum dacia" sa nezaobišiel bez vyvažovania)







Pred ôsmou sme dosiahli vrchol Grinties a zakempovali vo výške 1587 m.n.m. Bol to zatiaľ náš najvyšší kemp, čomu zodpovedala aj desná kosa. Ani ohňu sa nechcelo rozhorieť, a tak sme s pohľadom na úplne jasnú oblohu plnú hviezd predpovedajúcich krásne počasie na druhý deň zaľahli. A predpoveď vyšla viac ako na 100%...

Konečne vrchol



Jedna spoločná fotečka a šup-šup zakempovať

Deň šiesty
Nocľah medzi vretenicami
(smerom na Budacu a k jazeru)

Ďalšie až nechutne krásne ráno s exkluzívnym výhľadom. Robo vyzerá ako na dovolenke v Juhoške. Nahodil biele boxerky a v slnečných okuliaroch sa opaľuje na lehátku. Paťo vysmáža chlieb vo vajíčku a varí kakavko. Odrazu cítime blízkosť domova.

Black&White alebo chleba vo vajíčku&kakavko



Ráno sa na kopci objavili divoké kone...raj pre Zuz



Veliteľ skontroloval zranenia mužstva. Ľubošov prst mierne hnisá. Aj výstrih Zuz s vyoperovaným kliešťom mierne zahnisal. Starostlivé oko veliteľa konštatuje, že drobný zápal je v procese hojenia žiadúci a všetci sú kľudní.

Pivty sa druží s bačom...a dáva mu na znak priateľstva (ako ináč) plechovku pivišča



Zuz pokračuje v kradnutí suvenírov a tentokrát chcela znárodniť bačovi psa



Vyrážame. Situácia začína byť kritická – do konca expedície zostávajú dva dni a Pivty má už len posledných 16 pív. Preto smerujeme do civilizácie a po ceste dopĺňame zásoby – vodu v miestnom potoku a chleba v obchode pochybného vzhľadu. Len škoda, že mali len dva. V Rumunsku zásadne píšu dátum spotreby na chleba ručne, takže len hádame, kedy bol vyrobený. Vykúpili sme takmer všetko s výnimkou údenín, ktoré vyzerali, že pamätajú ešte Chaucheskov blahobyt. Dotankujeme a je vyhlásená hygienická prestávka v blízkej rieke. Hygiena raz týždennne stačí, a bolo odhlasované.

Takto si Robo umýval hlavu...



A takto sa Paťo umýval celý



Snažíme sa dostať na Budacu, ale nedarí sa nám. Sme stále ďaleko a cesty nikam nevedú.

Diesel hľadá cestu



Aj Michi hľadá kade ísť



Paťo tiež nenašiel...



Toudy síce nenašiel cestu, zato však niečo pod autom



Veliteľ teda udal smer "tadiaľ"



...a jeho toy išla na prieskum



Pomaly sa blíži večer a my sme na rúbanisku, zrejme plnom vreteníc. Naše dohady potvrdzujú prvé živé exempláre, ktoré sme vyrušili. Znechutene sa plazia pod kamene a Robo bleskovo vymieňa šlapky za gumáky. Dnes sme nemali prestávku na obed a tak pocit hladu zvíťazil nad reálnymi obavami z hadieho uhryznutia a zakempovali sme.

Tento neškodný slepúch nás poriadne vydesil :roll:



Diesel opeká v našom šiestom kempe - čo myslíte že má v tej bandaske hneď vedľa ohňa? Hm....



Večer pri ohni veliteľ rozpráva príhody z početných expedícií a aj keď sa dobre bavíme, sme radi, že pri niektorých sme neboli osobne. Tentokrát máme obavy o Ľuboša, ktorý spáva na expedíciách zásadne vonku v spacáku. Ľuboš má ale svoju teóriu – spacák si treba na zem rozložiť až tesne pred spaním, aby do neho vretenice nenaliezli za teplom. Zjavne to funguje, lebo Ľuboš prežil.

Na Toyote klekl navijak?
Nebo proc zo lano namotany na narazniku?

Povedal by som ze kvoli castemu navijakovaniu, aby bolo rychlejsie v pohotovosti.

No to si si teraz pekne nabehol.

Ako rybička na udičku.

jj Rado, dežavú

ups.. uz som pouceny

Zuz, do prčíc, ak budeš takto pokračovať tak sa do konca reportáže poriadne nevyspím Veľmi dobre sa to číta a super je to poprekladané nádhernými fotkami. Pochvala preveliká

zdeno, ja by som to velmi rada supla na jedenkrat, ale spolu s tym vkladanim fotiek mi kazda jedna sprava trva cca 2 az 3 hodiny fotky treba vybrat, zmensit, zamazat spz...ale nevzdavam to!

Robíš to pekne a dobre Zuzka!

Deň siedmy
Prenasledovaní domorodcami
(stále cesta na Budacu)

Ráno je desná hmla. Veliteľ asi zabudol na dnes objednať počasie. Aspoň že nie je zima. Raňajšia rozprava je preto krátka a stručná.

Hmla v prístave





Vzhľadom k hmle je orientácia výrazne obmedzená. Ideme teda podľa Google Earth. Prešli sme pár desiatok metrov a už stojíme. Od Budacu sme stále žalostne ďaleko. Pivty s Jožkom išli na peší prieskum s vysielačkami v ruke. Cestu tam našli, späť žiaľ nie. Veliteľ preto vystreľuje dymovnicu. Návrat stratených synov sa našťastie vydaril.



Vraciame sa teda späť do údolia a snažíme sa na vrchol dostať inou stranou. Na ceste je rampa. Je síce otvorená, ale mierne nás znepokojujú výstražné tabule. Nič z nápisov síce nevieme prečítať, počet žltých výkričníkov je však desivý. Za krátko zistíme prečo - v lese prebieha ťažba typicky rumunským spôsobom a to tak, že spílené stromy sú zhadzované priamo na cestu. Veliteľ zavelil začať trúbiť, aby nám nejaký smrčok nepristál na streche. Ľuboš spúšťa policajnú sirénu. Cítime sa istejšie, ale aj tak radšej gumujeme preč.



Po ceste je baňa, alebo skôr len diera v skale. Nedá sa vojsť dnu, lebo je zatopená. Tono pohotovo vykope odvodňovací kanál. Sírová čierna sračka sa valí dolu cestou. Po chvíli začíname mať obavu, že to stečie až niekomu do záhrady. Radšej teda rýchlo nasadáme do áut a valiacu sa vodu sa snažíme predbehnúť.

Kto si zvere v líščej diere?





Ešte jedna vec je asi rýdzo rumunský folkór – vo výške 1400 m.n.m. visia na stromoch predvolebné plagáty. Akých voličov majú osloviť skutočne len hádame. Žeby mali v Rumunsku volebné právo aj líšky?



Toy hore kopcom...



...a dolu kopcom



Sme pod vrcholom a chýba nám doslova len pár desiatok metrov. Začína ale pršať a dážď strieda ľadovec. Cesta na hrebeň cez lúky už nie je možná, lebo nie je nič zrádnejšie ako mokrá tráva. Zdá sa, že nám šťastie dnes nepraje a vrchol zostane nakoniec nepokorený. Dvakrát sme boli už celkom blízko, raz necelých 1,7 km a potom dokonca len 1,4 km. Je posledný deň expedície, a tak sa vyrovnávame s touto malou osobnou prehrou a ideme hľadať kemp čo najbližšie k jazeru.





Prechádzame cez dedinu. Do cesty nám skáču striedavo kone, kravy, kačky a deti.





Odrazu sa za nami objavujú dvaja počerní romalescu na skútri. Smerujeme do lesa a pritvrdzujeme terén, napriek tomu sa nás húževnato držia. Na takmer hladkých gumách idú všade tam, kde my na MT-čkach. Nechceme, aby videli miesto kempu. Máme drobné obavy, aby sme ráno nenašli naše autá očesané a aby sme Toudyho s Medveďom v stane vôbec našli. Vo vysielačke beží debata, akú veľkú nádrž má moped a koľko bratov asi majú títo miestni čaládovci.

Naši prenasledovatelia



Nakoniec začína husto pršať a my sme sa zašili pod lesom. Napriek tomu, že našich prenasledovateľov už nevidíme, Toudy s Medveďom sa rozhodli spať v aute. Istota je istota. Večer sme natiahli celtu medzi autá, podojedali už takmer posledné zásoby a Pivty rozlial posledný gin. Ľuboš a Vojto sa s nami rozlúčili, lebo ich čakala ešte ďalšia akcia v Maďarsku. Večer sa opäť nesie v duchu vône vareného vína a Grobských klobások opečených tentokrát snobsky na panvici. Nikomu to ale nevadí. Hlavne že sme v suchu a v teple.

Náš posledný kemp (v noci)



... a ráno. Balíme a chystáme sa domov. Žiaľ nedá sa povedať "už je koniec výletu, nezmokli sme už sme tu!"

Velmi pekne a dopodrobna popísané...ZUZ naozaj sa to krásne číta a tá foto-dokumentácia je super....škoda že takých ,,cestopisov" nie je viac

Pripájam sa a trochen v tichosti závidím. Fakt zaujímavé a pekne spracované fotky na jednotku*** Až na toho klieštika, že Zuz ??? Ak nie kliešť tak komáre na juž. Slovensku ...

na mna tie krvilacne bestie maju spadeno este ze ma nezakusol aj ten dracula