Vie niekto ako sa da vypocitat, o kolko sa zmeni tlak v pneumatikach pri zvysenom zatazeni?
T.j. napr. pri pohotovostnej hmotnosti vozidla je tlak v pneu 2 atm. O kolko sa zvysi ak do vozidla nalozim nejakych 800 kg?
Pozn. Riesenia typu... odmeraj to, nehladam, ide mi o vypocet a hodnoty, ktore ovplyvnuju vysledok.

Juro zabudni. Vo výpočte je tak veľa premenných, že aj oficiálne doporučenia výrobcu sú len orientačné.

Peknú vec písal jeden kanadský čech na cz fóre. Nakresli kriedou na gumu čiaru naprieč behúňom, odvez sa a pozoruj ako sa čiara derie. Ak sa derie viac na okrajoch ako v strede prifúkni, ak sa derie viac v strede, odpusti. Tak zistíš použiťeľné rozmedzie tlakov.

Dik Martin. Si jeden z tych (ziva encyklopedia) ktorych reakcia je pre mna najviac ocakavana. Nepytal som sa na to vsak kvoli setreniu pneumatik. Dovod bol ovela banalnejsi. Bol som s Kmotrom na kave a tvrdil, ze ked nalozi dodavku tovarom, zvysi sa mu tlak v pneumatikach. Ja som vyjadril o tom pochybnost, ale vzhladom na to, ze tlak sa vyjadruje i jednotkami vahy posobiacimi na jednotkovu plochu, tak to tak asi aj moze byt.

Nelogicke (z praxe) na tom sa mi zda:
1. Ak mam v terene tlak v pneu dajme tomu 0,5 baru (Patrol ma pri tom 2,9 t), tak by malo platit, ze ak z Patrola odstranim vsetko co tam je naviac (teoreticky, prakticky to nie je take jednoduche ), t.j. cca 1,1 t, tak po naslednom merani bude tlak v pneu iba dajme tomu 0,2 baru?
2. To o opotrebovani pneu, co si pisal, bezne praktizujem (asi ako vsetci). Ak viem, ze budem napr. z Kosic viezt plne auto a pojdem po dialnici, tak obycajne predtym (vacsinou este bez nakladu) na pumpe zvysim tlak v pneu o 0,2 az 0,3 baru (jazdim s normalnym osobnym vozidlom). T.j. miesto napr. 1,9 mam 2,1 al. 2,2 baru. Podla toho o com hovorime, sa mi este zvysi tlak aj po nalozeni nakladu. Preco je teda potom zvykom, pneu pred nalozenim dofukovat, ked sa tlak zvysuje vlastne sam?

Pre toto by som chcel poznat premenne, ktore to ovplyvnuju a vidiet nejaky matematicky vztah medzi nimi.

No, neviem , ale ked si nafúkam pneumatiku na vyzúvačke na 1.5 atm a hodím ju na trola, tak tam mám stále 1.5 atm.
A keď naložím na kamion 20 ton tak pneumatika má stále rovnaký tlak

A pneumatiky sa fúkajú na vedší tlak pri vedšom zaťažení preto, lebo pneumatika sa viac stlačí, a vtedy viac trpí kord aj behúň, stlačená pneumatika má vtedy vlastnosti podhustenej pneumatik, tj vädší odpor, vedšie opotrebenie, prehrievanie a tým hrozí aj riziko šlusdefektu.

Čo viem, tak tlak sa skôr mení pri zmene teploty, aj to nebadatelne.

fyzika fyzika.... tlak sa ti zmeni vplyvom teploty nie celkom nezanedbatelne.
teraz v zime rano odmeraj tlak, prejdi po dialnici 20 km a potom to zmeraj...

bude to celkom velke cislo a co si ja odvazim trufnut na trola (vsetko zavisi samozrejme od objemu pneu) tak ti ten tlak stupne cca o 0.3 atm.

ano. kapo to zacal. to ze auto nalozis neznamena ze sa nejak zmeni tlak. tlak sa zmeni so zmenou teploty. skratka trnie, fyzika.


ale ako to nejak vypocitat? to fakt netusim...

Vzduch je ťažko stlačiteľný - no toto som napísal dobrú blbosť. Tak ešte raz: Aby vzduch v pneumatike zvýšil tlak, musel by sa zahriať, alebo pneumatika by musela zmenšiť svoj objem. Pneumatika sa v prenesom význame správa ako balón. Pri záťažení sa dole bočnica trochu defomuje - rozšíri sa , ale objem zostáva rovnaký, tým ale vznikne horšia priľnavosť behúňa k vozovke. Preto dofukujeme, aby sme zvýšili tlak a vytlačili behúň do roviny. To bolo tak zjednodušene povedané.

no Koťo, ty si trafil do čierneho s tým objemom a to v tom, že pri rovnakom objeme sa tlak mení len zmenou teploty, nie zmenou vonkajšieho tlaku, ale pozor - ak zaťažíš pneumatiku, jej časť deformuješ a nato, aby sa nezmenil celkový objem o sploštenú časť a tým sa nezmenil aj tlak, sa musí pneumatika v jej "nepritlačených" častiach o vytlačený objem zväčšiť - "nafúknuť"; z toho logicky vyplýva, že ak sa guma nedokáže roztiahnuť o objem vytlačený sploštením, musí vnútorný tlak stúpnuť - ale nehľadal by som za tým žiaden veľký rozdiel; ďalej je zrejmé, že čím viac nafúkaná pneu, tým menšie sploštenie aj pri zaťažení a tým menša zmena tlaku, len aby to guma vydržala...

Dovolim si vniesť trochu teorie.Tlak je definovaný takto P=F/s, kde F je sila ktora posobí na jednotku plochy.Pre nas je dôležite že F bude ovplyvnovať nejaka konštanta ktora bude zavisla na teplote.Druha vec je že sila posobi na plochu a s toho pre nas plynie že aby sa tlak zvýšil musela by sa znižiť vnutorna plocha pmeumatiky .A to je nerealne.

Ja by som vám skôr položil otazku (príklad) prečo balón praskne ked do velkou silou stlačíte?

Zmení sa objem balónu a tím pádom sa automaticky zvíši tlak. Keby sa tlak nezmenil zak by balón nigdy nepraskol tím že ho stlačím.

Ked zatažíš pneumatiku, pneumatika sa mierne deformuje a tím sa zmení aj jej objem (zmenší sa) a tím pádom sa musí tlak zvädšiť.

Kapo: u kamijomu to nemusí byť badatelné alebo aspoň nie meratelné bežními meracími prístrojmi (potreboval by si presnejšie). A strašne závisí o rozložení nákladu, o velkosti pneumatík a od stičnej pochy kolies, od stavby bočníc, tlaku v pneumatike...
U kamijónov sú dosť velké všetky kolesá

JuroBSP: zoženiem ti ten vzorec od toho chalana z MATFIZu

Majod:
atmosferický a hydraulický tlak je síce tiež o tlaku na plošnú jednotku, ale podstatný je tu objem, stlačiteľnosť/nestlačiteľnosť média a šírenie rovnako veľkého tlaku na každý smer v danom priestore...

neviem celkom isto, čo sa deje s veľkosťou vnútornej plochy pneumatiky pri jej zaťažení keďže nejde o tuhé či dokonale pružné teleso a pneumatika sa deformuje; deformácia je nepopierateľná - vidíme ju aj vizuálne, či sa ale vytlačený vzduch z deformovanej časti viac stlačí a tým o niečo málo stúpne tlak, alebo či "vyduje" pneumatiku mimo sploštenej časti pri zachovaní pôvodného tlaku závisí od primárnej tuhosti pneumatiky danej materiálom, konštrukciou a pod a od sekundárnej tuhosti závislej od veľkosti tlaku (nafúkania)...
ale myslieť si, že pri naložení auta nejak drasticky stúpne tlak vo vnútri dobre nafúkanej pneumatiky je bez urážky komické; dobre nafúkaná pneu ten tlak prenáša na vozovku a to pomerne malou plochou, podhustená to isté prenesie plochou väčšou, pričom pri väčšej ploche sa viac deformuje, následne kôli väčšiemu valivému odporu a treniu zahrieva a nakoniec roztrhne; zvýšenie tlaku z dôvodu zahrievania je príliš malé nato, aby gumu dosť "nadulo" a tým zabránilo roztrhaniu (kamionisti milujú disciplínu - ako som roztrhal novú gumu )

sorry, Kmoter, s tým balónom si ma pobavil, aj keď dobre to myslíš; problém balóna je v tom, že sa ľahko stenčuje jeho stena, čím viac ho nafukuješ a tým vlastne nezvyšuješ v balóne tllak, ale objem; príliš tenká stena potom prdne

ak nafúkaš balón primerane, stláčaním sa len ťažko roztrhne a roztrhne sa nie preto, že sa v ňom zvýšil tlak, ale preto, že stačením spôsobíš lokálne natiahnutie a stenčenie steny následkom čoho praskne; obal ten balón pevnou stenou - napr. tuhou tkaninou, ktorá nedovolí lokálnu deformáciu a neroztrhneš ho...

inak skúsil si niekedy nafúkať holú dušu na 2-3 atm a tú istú dušu skrytú v plášti a disku? ak nie, tak to fúkanie holej rob druhé, lebo na to prvé by si potreboval novú dušu...

ok. balón bol zlý príklad. Ale v principe je to podobné.

Ono je to celé na dlhú debatu

Tu je to pekne rozpísané http://www.butkaj.com/?lng=103&id_menu= ... 218&id=183

to bacilpyrin:
"Môžeme povedať, že tlak v plyne je na každú plochu (stenu) rovnaký, čo je Pascalov zákon (neuvažujeme vplyv vonkajších silových polí, napr. tiažového)."
"Celkový tlak bude súčtom parciálnych tlakov, t.j. tlakov, ktoré by vytvárali jednotlivé druhy častíc (plynov), keby každý z nich osamote zapĺňal nádobu - toto tvrdenie je Daltonov zákon."

Noo, pekne je rozpisane, co je Pascalov a co Daltonov zakon, ale pozadovane odpovede to i tak nedava, alebo aspon ja ich nevidim .
Odpovede by davalo prave to, ak by sme "UVAŽOVALI vplyv vonkajších silových polí, napr. tiažového".
Ale dakujem za snahu, ta stranka je celkom dobra a nejake odpovede sa mozno najdu v casti "termodynamika" v suvislosti s teplotou pneumatiky a tlakom.