Prečo Cigáni, nie Rómovia?

Jozef Varga



Model fiktívnej spoločnosti, tvorenej pracujúcimi a príživníkmi, bol

naozaj priveľmi schématický. Predpokladal som v ňom napríklad, že potomci

pracujúcich sú vždy pracujúci a potomci príživníkov príživníci, ako keby

išlo o dedičné vlastnosti. To však, samozrejme, nie je pravda. Niečo som

predpokladať musel, keď som chcel vypočítať konkrétne demografické hodnoty.

Je však načase opustiť fiktívny model a hovoriť o konkrétnej spoločnosti,

ktorá sa od modelu podstatne nelíši. Názov stránky nenechal čitateľa na

pochybách, že chcem hovoriť o niektorých skupinách Cigánov na Slovensku.





Možno by na začiatok bolo dobré vysvetliť, prečo sa vraciam k starému

dobrému menu "našich tmavých spoluobčanov" (prečo si komunisti vymysleli na

ich označenie túto frázu?). Dôvod je celkom prostý. Slovo Cigán je staré

slovenské slovo a o výbere slov rozhodujú užívatelia jazyka, v tomto

prípade Slováci. Cigáni nie sú Slováci, sami tvrdia, že predstavujú

národnostnú menšinu, ktorá sa od Slovákov odlišuje napríklad aj jazykom.

Nevidím teda najmenší dôvod, prečo by Slováci mali Cigánov označovať

cigánskym menom Roma. Oni nás tiež volajú v svojom jazyku Gadžo a nikto z

nás proti tomu neprotestuje. Porovnajme to s inými menšinami: ani karpatskí

Nemci, ani Ukrajinci nás nenútia, aby sme ich označovali tak, ako sa

označujú sami v svojom jazyku, či dialekte. Ale ani príslušníci iných

národov neprotestujú, že ich nevoláme tak, ako sa volajú sami: Slovák

nehovorí o nikom, že je Englishman, ein Deutscher, un Francais, un

Italiano, etc. Myslím si, že toto vysvetlenie je pochopiteľné a celkom

postačujúce. Nezaškodí tiež pripomenúť, že sa Cigáni začali nazývať Rómami

vo svojom jazyku až v roku 1993 – dovtedy označenie Cigán akceptovali, a

dodnes je toto vlastné meno súčasťou slovnej zásoby slovenského spisovného

jazyka. Cigáni sa po cigánsky môžu označovať ako chcú, ale nemôžu nútiť

Slovákov, ani iné národy, aby do svojho jazyka prijímali cigánske slová.





Slovo Cigán je príbuzné francúzskemu Tzigan, španielskemu Gitano, nemeckému

Zigeuner, anglickému Gypsy. Všetky tieto názvy sú odvodené od mena Egypta <

http://www.inforoma.sk/romnask.htm>, ktorý kedysi dávno Cigáni nesprávne

udávali ako svoju pravlasť. Cigánsky spôsob života spôsobil, že toto

pôvodne neutrálne označenie príslušníkov národa (ja Cigánov nepovažujem za

rasu), získalo pejoratívnu konotáciu. Nie je to teda tak, ako to vysvetľujú

niektorí Cigáni: že meno Cigán je nepekné, lebo dáva jeho nositeľom

príhanlivý význam. Nie meno kazí Cigánov, ale Cigáni svojim spôsobom života

pošramotili obsah pôvodne počestného mena. Nemali by sa teda zaň dnes

hanbiť. Ak by sme ich ďalších 50 rokov označovali ako Rómov, nezískalo by

aj toto umelé meno príhanlivý význam? Obávam sa, že nie v mene je problém.











Aby ma čitatelia nemohli obviňovať, že píšem o tom, čo nepoznám, prezradím

im čosi o sebe. Začiatok svojho dospelého života som prežil na východe

Slovenska a mal som preto možnosť Cigánov spoznať. Nie že by som sa o to

zvlášť snažil, snažili sa o to skôr oni. Pár mesiacov po tom, čo som ešte

za éry komunizmu získal byt v obytnom bloku, nasťahoval národný výbor rovno

vedľa mňa cigánsku rodinu. A tým začalo moje spoznávanie. V jednoizbovom

byte bývali piati, robili však hluk ako celý štadión. Hádam každý druhý deň

"prijímali návštevy" a keď návštevníci odchádzali, počítal som cez

"kukátko", koľko ľudí byt opustilo. Priemerný počet bol blízky dvadsiatke.

Dodnes neviem, ako sa tam toľkí mohli pomestiť. Slovenské porekadlo síce

hovorí, že dobrých ľudí sa zmestí všade veľa – ibaže nehovorí nič o objeme,

ktorý má tých ľudí pojať.





Návštevy to boli bujaré a veselé, a trvali celé noci. Obvykle vrcholili

zvadami a bitkami, ktorých obligátnou súčasťou bolo hádzanie rôznych

predmetov, vrátane hrncov, do steny oddeľujúcej môj byt od ich bytu. Nad

ránom družina zrejme začala pôsobením vypitého alkoholu strácať vedomie a

keď som ja odchádzal nevyspatý do práce, oni ogrciavali schodištia a močili

vo výťahu. Pokúsil som sa majiteľa bytu slušne upozorniť na dodržiavanie

nočného kľudu. Odpoveďou bola séria vulgárnych nadávok, z ktorých

najslušnejšia bola "diliňo gadžo". Volával som po nociach políciu, tá občas

aj prišla, prehodila s nimi zopár slov – a odišla. Susedia rýchlo

pochopili, kto sa to na nich sťažuje a po odchode polície mi búchali po

dverách a stenách. A k nadávkam sa pridala kvalitatívne nová: "ty

rasistická sviňa!"





Pred nasťahovaním Cigánov boli ľudia v bloku voči sebe veľmi precitlivelí.

Keď som hrával cez deň na klavíri, susedia búchali na radiátor. Zrejme som

ich rušil pri sledovaní televízie. Raz v nedeľu na poludnie prišiel dokonca

sused bývajúci podo mnou s výhražnou žiadosťou, aby som okamžite prestal

hrať, lebo jeho dcéra spí! Po nasťahovaní Cigánov sa táto precitlivelosť

stratila: nikto v hlbokej noci nebúchal na radiátory, ani im nešiel klopať

na dvere. Pociťoval som to ako diskrimináciu: ja som nesmel hrať na klavíri

na poludnie, Cigáni mohli robiť pekelný rámus celú noc. Pýtal som sa toho

suseda, či mu teraz rušenie nočného kľudu nevadí. Vadilo mu, ale bál sa

hádať s Cigánmi. Jednak by vraj nič nedosiahol a jednak na seba nechcel

upozorňovať. Takže voči mne bol ten sused hrdina, mňa sa nebál, ale s

Cigánmi sa nechcel špiniť. A po krátkej dobe som i ja začal chápať, že ak

chcem minimalizovať konflikty s Cigánmi, nezostáva mi nič iné iba pretrpieť

ich orgie, pretože žiadnym konaním nič nedosiahnem. Obyvatelia bloku boli

cez deň v práci, Cigáni doma, ktovie čo by nám rasistom mohli vyparatiť ...





Jedného dňa sa títo Cigáni odsťahovali a všetci obyvatelia bloku si

vydýchli. Netešili sa však dlho – do bytu sa nasťahovali Cigáni iní. Pýtal

som sa na bytovom odbore MsNV na vysvetlenie a dozvedel som sa, že ktosi

rozhodol, že tento byt je už trvale určený na ubytovanie sociálnych

prípadov – teda Cigánov. Táto zmena predstavovala pre obyvateľov bloku krok

z blata do kaluže. Noví Cigáni mali asi šesť detí a tie mali rozkošný zvyk

opľúvať kľučky bytov a výťahu. Bolo to odporné a nechutné a ja, otec dvoch

malých detí, som musel robiť rôzne komplikované opatrenia, aby sa nečistota

z kľučiek nedostala na ruky mojich ratolestí a odtiaľ do ich úst. Vedel

som, že keby som proti tomuto konaniu ráznejšie zakročil, jeho intenzita by

sa iba zvýšila. Raz som sa však predsa neovládol a Cigánčatám som vynadal.

Reakcia sa dostavila hneď: "ktosi" mi začal močiť na dvere a pred dverami

vyprázdňovať obsah svojich hrubých čriev. Susedova zásada sa opäť

potvrdila: človek nesmie na seba upozorňovať, ak nechce aby si ho Cigáni

všímali. Oni majú totiž dosť času na vymýšľanie všemožných pestiev – do

práce ani do školy sa neponáhľajú.





Nečudo, že pri takom každodennom kontakte, som si začal všímať Cigánov aj

mimo svojho bydliska. Raz som sa viezol v autobuse a na jednej zastávke ich

nastúpila celá črieda. Cestujúci im hneď "uvoľnili" miesta, lebo každý

chcel byť od ich zápachu čo najďalej. Na ďalšej zastávke nastúpil revízor a

začal kontrolovať cestovné lístky. Keď prišiel ku mne, ukázal som na

Cigánov a požiadal ho, aby najprv skontroloval ich, lebo oni lístky určite

nemajú. Revízor odo mňa lístok už nechcel, ale Cigánov obišiel. Vtedy som

si uvedomil, že ich diskriminuje: správa sa voči ním ináč, než voči

ostatným cestujúcim, rasista jeden!





A začal som si uvedomovať, že aj obyvatelia bloku, vrátane mňa, Cigánov

diskriminujú: správajú sa voči ním ináč než voči sebe navzájom. Sebe

netolerujú takmer nič, Cigánom všetko. Pochopil som, že nás Cigáni označujú

za rasistov právom!





Na opľúvanie kľučiek som sa sťažoval na všetkých možných miestach, vrátane

mestského hygienika, lebo som celé noci počúval usedavý kašeľ zo susedného

bytu a bál som sa: čo ak ide o tuberkulózu, ktorou sú ohrozené moje deti?

Dlho sa nič nedialo, až asi po roku Cigáni zmizli a obyvatelia bloku boli

pozývaní k lekárovi. Dozvedeli sme sa, že Cigánka zo susedného bytu mala

kavernóznu tuberkulózu a rodina skončila v akejsi liečebni. Obyvatelia

bloku potom dostali kúru streptomycínu a celý rok sme užívali Nidrazid a

odporne kyslý PAS.





Raz manželka zbadala vo vlasoch našej dcérky živé vši. Rozhovor s učiteľkou

ukázal, že "z pedagogických dôvodov" posadila k mojej dcére najhoršiu

žiačku triedy, aby sa tá "niečomu naučila". Tvrdenie mojej manželky, že

dcéra dostala vši od tejto Cigánky, učiteľka rezolútne odmietla a označila

ho za rasistické! Na druhý deň prišla do triedy kontrola a vši naozaj mala

iba naša dcéra – Cigánka v triede nebola ... Úsilie učiteľky naučiť Cigánku

"niečomu" nemalo však veľký úspech, lebo tá školskú dochádzku ukončila v

druhej triede základnej školy – tehotná. "Niečomu" sme sa naučili len my –

ako odstraňovať vši – i keď sme o takú rekvalifikáciu vôbec nestáli.





Po tuberkulóznych Cigánoch sa do bytu nasťahoval cigánsky hudobník. Všetci

obyvatelia sa potešili: mal iba jedno dieťa a chodil vyobliekaný a navoňaný

ako nikto v celom bloku. Všetci sme ho mali radi a tešili sme sa, že náš

osud sa konečne zmenil. Lenže jemu sa byt zdal primalý a o pol roka si

našiel väčší. Vystriedala ho slobodná Cigánka s tromi deťmi. Ako som sa

neskôr dozvedel, každé malo iného otca. Ani táto Cigánka nikde nepracovala,

a "živila" sa prostitúciou. Keď som niekedy večer potreboval vyjsť z bytu,

musel som sa predierať pomedzi čakajúcich nenavoňaných "zákazníkov". Aj

priatelia ma v tých časoch prestali navštevovať.





Keďže za bývanie táto suseda neplatila, odpojili ju jedného dňa od zdroja

elektrickej energie. O pár dní som zaregistroval čulý ruch okolo

elektrickej rozvodnej skrine na ktorú som mal výhľad cez "kukátko". Všimol

som si tam pripitého "zákazníka", ktorý manipuloval s elektrickými vodičmi

a z času na čas zasyčal a zaklial – zrejme dostal elektrickú ranu. Ale keď

som už ležal v posteli, začul som z vedľajšieho bytu rádio. Vyzrel som z

okna a z bytu som uvidel svietiť svetlo. Ráno som zistil, že susedný byt je

veľmi neodborne a nebezpečne napojený na môj elektromer. Samozrejme, že som

životu nebezpečnú situáciu zlikvidoval ako som najlepšie vedel a utekal som

do práce. Keď som sa vracal domov, suseda ma už čakala a začala mi nadávať,

označujúc ma za genitálie vo všetkých jej známych dialektoch. Kľúčové v

tých nadávkach bolo obvinenie, že som ju odpojil od elektrického prúdu! Ja

ju – a od môjho! Na nadávky som samozrejme nereagoval: načo?





O pár dní som pri návrate z práce narazil predo dverami svojho bytu na

podguráženú skupinku Cigánov, ktorí "odborne pripájali" susedin byt na

elektrickú sieť. Privolaná policajná hliadka ich odviedla a videl som z

okna ako ich za rohom aj pustila – rasisti bezohľadní! O pár dní som

porušil zákon tým, že som dvere rozvodnej skrine uzamkol kladkou (rozvodná

skriňa má byť z bezpečnostných dôvodov verejne prístupná), za čo mi suseda

ešte dlho strpčovala život.





Mám pokračovať? Nie, nechce sa mi. Pokým som sa zo spomínaného bytu

neodsťahoval, bolo toho ešte veľa, ale to, čo som tu uviedol, celkom stačí

na to, aby som mohol odpovedať autorom stránky Tolerancia <

http://www.tolerancia.sk/tolerancia.php?pg=rasizmus>, ktorí obviňujú z

rasizmu slušných ľudí už len preto, lebo "viac ako 65% z nás by boli proti

tomu, keby sa do jeho susedstva nasťahoval Róm". To si necigáni nesmú už

nič ani len želať? V tejto spoločnosti majú všetky práva len Cigáni? Silne

mi to pripomína naivné názory združenia Sloboda zvierat <

http://www.slobodazvierat.sk/>, podľa ktorých aj zvieratká majú iba práva,

ale už žiadne povinnosti. Ja som Cigánov mal za susedov celé roky a boli to

roky hrozné. Nechcel by som, aby sa opakovali a teda patrím medzi tých

spomínaných 65%. Ale nie preto, že by mi vadila "farba ich pleti" – tá mi

bola celkom ľahostajná. Nebolo mi však ľahostajné ich správanie, ktoré som

popísal. Viem, že všetci Cigáni nie sú takí, poznal som v svojom živote aj

slušných (viď aj uvedený prípad hudobníka). Ale takých je nanešťastie málo.

Je to moja vina?





Bohu (a Cigánom) milej organizácii s názvom "Ľudia proti rasizmu" <

http://www.tolerancia.sk/rasizmus> preto na ich sugestívnu otázku "Vieš si

predstaviť život v strachu len preto, že si inej farby pleti?" odpovedám

veľmi jednoznačne: áno, viem si to predstaviť celkom živo, lebo som roky v

takom strachu žil a bál som sa Cigánov len preto, lebo nie som Cigán!





S Cigánmi som sa občas stretával od detstva a už vtedy som si u nich všimol

jednu vlastnosť, ktorá mi dnes pripadá takmer univerzálna: je to

bezohľadnosť voči necigánom (vzájomné vzťahy Cigánov ma, samozrejme,

nezaujímajú). Svoje detstvo som prežíval v socialistickej ére čakania v

radoch a vtedy som sa pri mnohých príležitostiach stretával s tehotnými

Cigánkami, ktoré sa ostentatívne predvádzali svojimi bruchami, aby nemuseli

stáť v rade. S tým súvisel aj môj prvý drobný konflikt s touto menšinou,

keď ma takto chcela jedna Cigánka predbehnúť pri pokladnici kina. Tvrdo som

odmietol a dobre som urobil: ten za mnou, ktorý jej vyhovel, potom hromžil

keď zistil, že tehotná "nešťastnica" kupuje lístky asi pre dvadsať ďalších

Cigánov stojacich obďaleč, a jemu sa vďaka jeho ohladuplnosti lístok už

neušiel.





Tento prípad je, samozrejme, banálny, ale ukazuje plasticky, čo si o sebe

Cigáni myslia: považujú sa za geniálne rafinovaných, lebo dokážu zneužiť

slušnosť a ohľaduplnosť druhých v svoj prospech. Iste ste sa aj vy stretli

v čakárňach lekárskych ordinácií, či pri pokladniciach predajní, s veľmi

netrpezlivými a náhliacimi sa (do práce??) Cigánmi, ktorí si myslia, že

hlúpymi výhovorkami oklamú sprostých "gádžov". Divíte sa potom tomu, že si

myslia to isté o imigračných úradoch v zahraničí, kde žiadajú o azyl kvôli

"rasovej diskriminácii", čo zdôvodňujú tým, že sa "boja" útokov rasistov? V

zahraničí ich ešte nepoznajú, preto ich berú vážne. Ale aj to čoskoro

skončí.





Poznámka: Dobrý príklad predstáv nezasvätených ľudí zo zahraničia o

Cigánoch predstavuje naivne idealizujúci a neobjektívny pohľad Kanaďana Dr. Scheffela

(http://w3.acdi-cida.gc.ca/cida_ind.nsf/ ... enDocument).

Tento pracovník kanadskej vládnej organizácie Canadian International

Development Agency (CIDA), hneď po príchode na Slovensko "veľmi rýchlo

zistil, že najväčšou prekážkou integrácie Rómov je podozrievanie zo strany

'bielej' väčšiny. Avšak väčšina z 'bielych' nikdy nenavštívila rómsku

komunitu". V celom príspevku, nachádzajúcom sa na oficiálnej stránke CIDA <http://w3.acdi-cida.gc.ca/home>,

nenájedete ani náznak toho, že by za čosi mali byť čo i len trochu zodpovední aj Cigáni sami.

(Opät postoj typu "Slobody zvierat": Cigáni – rovnako ako zvieratká – majú iba práva, ale už

žiadne povinnosti.) Špeciálne som tam márne hľadal vysvetlenie toho, akým

mechanizmom "podozrievanie zo strany bielych" zvyšuje tak mohutne rast

cigánskej populácie. Pri čítaní tohoto dokumentu sa človeku až zdá, že

Cigáni predstavujú hádam výkvet ľudstva a vzor správania pre ostatné

národy. Takéto romantické názory sú zrejme následkom až podozrivo veľkej

rýchlosti, s akou tento bystrý Kanaďan robí svoje "bezchybné" úsudky.

Poznámka: Jestvuje už aj preklad <Scheffel1.html> spomínaného príspevku.





Na výzvu vyššie spomínaných udatných bojovníkov proti rasizmu, formulovanú

vetou "Podporuj prevenciu rasizmu, posilňuj lásku!" môžem preto odpovedať:

klopete na nesprávne dvere. Ohľaduplnosti a "lásky" sa dožadujte od nich,

nie odo mňa. Nie je mojou povinnosťou "milovať" nikoho a zvlášť nie takých,

s akými som sa stretol. A na otázku "Chceš pokračovať v nekonečnom kruhu

odovzdávania predsudkov?" odpovedám: to, čo som popísal, sú fakty, nie

predsudky. Nie ja sa mám meniť, nie ja sa mám prevychovávať – zmeniť sa

majú oni!





Popisované skúsenosti sa netýkali Cigánov z osád. Žil som v meste a to, čo

popisujem, sa týkalo Cigánov "mestských" a teda asi aj kultúrnejších. Ale

párkrát som sa ako peší turista nechtiac dostal predsa aj do osád. Keď som

napríklad jedného letného popoludnia schádzal z Fabovej hole, musel som

prejsť cigánskou osadou pri Polomke, o existencii ktorej som ani netušil,

pretože nebola vyznačená na turistickej mape. Ale ležala v úzkej doline

pozdĺž potoka, takže som ju obísť nemohol. Šiel som sám a Cigánčatá odo mňa

drankali koruny. Neodpovedal som a ponáhľal som sa dolu osadou. Dospelí

Cigáni na mňa začali vulgárne pokrikovať a obviňovať ma zo skúposti (mali

na to zrejme ústavné právo), lebo chúďatám deťom nechcem dať ani korunu.

Osada bola dlhá, ja som musel ísť jej stredom, a osadníkov moja "skúposť"

podráždila až tak, že po mne začali hádzať kamene a na úzkom priechode cez

potok mi zatarasili cestu, kde so mnou na túto tému zrejme chceli

"diskutovať". Keď som dal najavo svoju rezolútnu neochotu k "diskusii" pod

tlakom väčšiny, začali po mne s opovrhnutím pľuvať. Bol som rád, že ich

"spravodlivé" rozhorčenie nad mojim "asociálnym" správaním neviedlo k

vyťahovaniu nožov. Nesťažoval som sa vtedy na rasovo motivovaný útok – nie

som ako oni.





A prečo o tom všetkom píšem práve tu? Lebo mi spomínaní "boží bojovníci"

sugerujú, že rasizmus sa prejavuje už aj "rozprávaním vtipov [!] na tému

znevýhodnených skupín [čím sú, preboha, znevýhodnené?] ... nazývaním Rómov

cigáni [!]. Diskrimináciou v autobusoch [treba im uvoľňovať miesta na

sedenie?], obchodoch [treba ich pri pokladnici púšťať dopredu, lebo sa

veľmi ponáhľajú do práce?] ... " A títo ľudia, ktorí usúdili, že treba

ochraňovať iba práva niektorých skupín obyvateľov, nie všetkých, idú vo

svojich vývodoch až tak ďaleko, že bez hanby tvrdia, že "rasizmus je

diskriminačná teória, ktorá ... je obvykle spojená s genocídou,

vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou." Takže od nazvania Rómov Cigánmi

je už zrejme len krok ku genocíde!!! Vedeli by ste si vymyslieť lepší

príklad demagógie?

Palko, pekné, pridám jeden...
-mladý cigán chce byť skínom a tak si vyholí hlavu...príde domov, otec ho zato zmláti a cigán so slzami v očiach vraví - kurwa, len páír minút som skínom a už nenávidím cigánov...

-ale inak chlapci, do smiechu nám nebude, tých cikád pribúda kým nás ubúda, ach jaj...

finder, čo to stváraš s touto témou? Bolo to dobré tak ako to bolo. Stratilo to kontinuitu. Nechápem...

Pokračovanie je teraz tu: viewtopic.php?t=478

To s cim ste zacali pokracovat, uz s funny nema vela spolocneho ...
Tak som to rozsekol, a mozete sa realizovat v krcme ..

...už samotný začiatok nemal. Keď už, tak to tam malo ísť celé. Ale svet sa nezrúti a ja z toho nevykrvácam.