ZDROJ INTERNET
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
sorry za upravu
1
V Ý B E R
II.
Najkratší utajovaný
slovník slovenského jazyka
___________________________________________________________________________
􀁶
- pre celú rodinu -
Prepísal: Jozef Janoštiak, t.č.n.
2001
2
Len úvodom ...
Predchádzajúce slovníky slovenského jazyka mali jeden veľký nedostatok: malú, no
z hľadiska frekvencie v hovorovej reči veľmi významnú oblasť lexiky pred verejnosťou
buď zatajili, alebo prezentovali vo veľmi obmedzenej podobe a občas bohužiaľ aj
skreslenej. Situácia, ktorá takto vznikla, možno označiť za kurióznu: civilizovaný národ
sám pred sebou tají časť svojej slovnej zásoby!
Námietka, že väčšina používateľov jazyka výrazy, o ktorých je reč, aj tak dôverne
pozná, neobstojí; absencia ich exaktného lexikografického spracovania vedie
k rozličným mylným názorom, poverám a mýtom. Jedným z nich je napr. názor, že
najužšie jadro – takpovediac najsilnejšiu časť – tvorí štyri či päť základných slovných
koreňov ( v tejto súvislosti sa obyčajne spomínajú chu.j, cocot, kurwa, jebať, piča). Nuž,
234 hesiel nášho slovníka poukazuje na skutočnosť, že problematika je omnoho, omnoho
komplikovanejšia. Tak povedzme, kurwa, už vzhľadom na jej väčší výskyt v beletrií
a publicistike, leží, čo sa stupňa spoločenského tabu týka, voľakde medzi už
spomínanými termínmi a menej vulgárnymi srať, šťať, riť, grcať; máme tu výrazy ako
gec, kotón, cicina, prdieť, trt, predstavujúce celé spektrum intenzít a významov,
zastupujú slová trtkať, mrdať a ďalšie.
Etymologický slovník jazyka českého a slovenského V. Machka (Praha, NČSAV,
1957) poukazuje na praslovanský pôvod podstatného mena kurwa – uvedený tvar sa
nevyvinul z nemeckého hure, ale skôr opak je pravdou; všeslovanské jebať odvodzuje
svoj pôvod až kdesi v staroindickom yábhati. Z iných prameňov zase vyplýva, že slovo
cocot nie je azda odvodeninou z franc. cocotte, ale zo staroslovienskeho cocot, ktoré
malo, okrem iného, aj význam kohút. V tejto súvislosti nás už potom vôbec neprekvapí,
že aj slovanský pôvod termínu piča resp. pizda (neskôr prešiel o.i. do maďarčiny), sa
javí tiež už ako dostatočne preukázaný. Uvedené fakty a napokon aj fakt, že všetky tieto
slová sa vyskytujú v našej slovnej zásobe, v slovnej zásobe používanej na našom území,
nás oprávňujú vysloviť tvrdenie, že tak ako angličtina svojím futbal, klub, gól,
francúzština výrazmi toaleta, kravata, krém, ruština sputnikom a perestrojkou, či čeština
svojím robotom, tak slovenčina práve oblasťou spra-covanou v našom slovníku,
prispieva svojím vkladom do medzinárodnej lexiky.
Záverom chceme poďakovať mnohým inštitúciam, stavebným a poľnohospodárskym
podnikom, študentským domovom, umeleckým klubom, ale najmä vojenským
útvarom , ktoré nám vyšli v našich bádaniach v ústrety.
Boli by sme radi, keby slovník prispel k zvyšovaniu jazykovej kultúry u nás. Heslá
nášho slovníka sa dajú použiť dvojako: buď na rozšírenie slovnej zásoby, alebo naopak,
na jej zúženie. V obidvoch prípadoch slúži na uľahčenie orientácie nasledujúca približná
klasifikácia.
3
Klasifikácia hesiel
z hľadiska spoločenského tabu
Z hľadiska spoločenskej vhodnosti, respektíve nevhodnosti rozoznávame tieto štyri
stupne:
I. tabu – vo verejnom prejave a v masmédiách sa nevyskytujú, v literatúre veľmi
zriedka. Rastúci výskyt zaznamenávame až v poslednom čase. Patria sem: chu.j,
jebať, cocot, piča a slová z nich odvodené.
II. silne vulgárne – v masmédiách a verejnom prejave sa vyskytujú veľmi zriedka,
v literatúre zriedka. Spolu so slovami I. stupňa sú všeobecne považované za
nepriateľné aj v akejkoľvek spoločenskej situácií. Typickým reprezentantom je kurwa
a príbuzné tvary.
III. vulgárne – na verejnosti a v literatúre sa vyskytujú tiež veľmi zriedka, sú však
tolerované v istých spoločenských situáciách (jednoduchý humor a pod.). Patria sem
hlavne hovno, srať, šťať, riť a odvodeniny.
IV. slabo vulgárne – tvoria prechodový stupeň medzi vulgárnymi a nižšími hovorovými
výrazmi. Nepovažujú sa ešte za vhodné vo verejnom prejave, ale v hovorovej reči sa
tolerujú. Ich reprezentantmi sú prdieť, trt, prča, fuňa, cicvor a iné.
U niektorých slov sa stupeň ich spoločenského tabu nedá presne určiť; nanajvýš je
možné stanoviť isté rozmedzie. Tak freguma, gec, koton sa pohybuje zhruba niekde
v rozmedzí I. a II. stupňa, grcať a jeho odvodeniny medzi stupňami III. a IV., slová
cicina a cicinbrus možno zaradiť medzi II. až IV. stupeň. Zoslabené slová sú spravidla
kladené o jeden stupeň nižšie, ako slová pôvodné: trtkať a odvodeniny sa nachádzajú
kdesi v rozmedzí I. až III. stupňa, tvary s mrdať o niečo nižšie, približne medzi II., a III.
stupňom. Slovo jebák býva niekedy pociťované nie v I., ale v II., ba dokonca až v III.
stupni.
Uvedené delenie je len približné. V sporných prípadoch treba vždy vychádzať
z momentálnej situácie, okolnosti a kontextu.
4
B
buzerant,-a, mn.č. -i m. homosexuál (V tom lokále sa schádzajú samí b-i.)
zdrob. fam. buzík
C
cicina, -y, -cín ž. 1. pohlavný úd (Schovaj si tú c-u do nohavíc, sú tu ľudia!)
2. hlupák, naivný človek (Mal u žien úspech, aj keď sa pri
tom vždy tváril ako c. – ale možno práve preto.)
3. darebák, tyran (Nový vedúci je strašná c., nechce mi
podpísať dovolenku. Je to c. vyjebaná, nebude a nebude
robiť.)
4. figliar, huncút (Ty c. vyjebaná, ty si ma ale dostal! Stal tam
ako c., ako hlupák, ako svätý za dedinou.)
zjemn. frčina
cicinbrus, -a, mn.č. -i m. truľo, hlupák, odkundes (Taký c. – a chcel byť starostom!)
cicvor, -a, mn.č. -i. m. hlupák, chumaj, truľo (Ten senilný c. ma nebude poúčať!)
Č
čurak i čurák nespr. pozri: cicina,chu.j, cocot
čurina nespr. pozri: cicina, chu.j, cocot, piča
D
dodrbať nespr. pozri: dodtrtkať, domrdať, dojebať
dogrcať, -ia, -ajú dk. dokončiť vracanie (Pozri sa, či už d-l.)
ndk. dogrciavať / dogrcať sa, povracať sa (Málo chýbalo a
bol by sa nám d-l v električke)
ndk. dogrciavať sa
dojebať, -e, -ú dk. 1. ukončiť súloženie, dokefovať (Keď d-l, zistil, že sa mu
pretrhla frcguma.)
2. (koho) dobiť, zmlátiť (D-l ho tak, že zostal ležať.)
3. (koho) pokarhať, vyhrešiť (D-l ho ako sirotu, lebo nesplnil
rozkaz.)
4. (koho) dokončiť karhanie, hrešenie (Keď ho d-l, poslal ho
naspäť.)
5. (koho) nahnevať, nazlostiť, dožrať (To, čo mi povedal, ma
už celkom vážne d-lo.)
6. (čo) definitívne pokaziť, zničiť (D-l si tú stoličku tak, že sa už
na nej vôbec nedá sedieť.)
dojebkať (nár.) (koho) pomilovať (Išlo dievča do školy, učiti sa písmo, tak ju
chlapci d-li, ledva domov prišlo) Minárik)
dotrtkať (zjemn. ku 1,6)
domrdať (zjemn.ku 1,3,4)
dojebať sa 1. ublížiť si, zraniť sa (D-l sa pri autonehode.)
2. prísť, doterigať sa (D-li sme sa tam, no krčma bola zatvorená.)
dotrtkať sa / dojebať si 1. doráňať, poraniť si (D-l si koleno pri futbale.)
2. pokaziť si, poškodiť (Na tých kameňoch si d-š sklznicu.)
zjemn. dotrtkať si, domrdať si
dojebnúť, -e, -ú, -bol dk. (koho) doraziť, dobiť (D-l ho poslednou ranou.)
5
dojebnúť sa (čím) doraziť sa (napr. pri pijatike) (D-l sa veľkým pohárom
borovičky.)
domrdať, -á, -ajú dk. pozri: dojebať
dopičovať, -uje, -ujú dk. prestať pičovať (Ak si d-l, tak sa vráť ku svojej práci.)
doprdieť, -í, -ia dk. dokončiť vypúšťanie plynov z konečníka (Ak si d-l, tak otvor
okno.)
dosrať, -serie, -serú rozk. 1. dokončiť sranie (D-r už konečne a pusti ma, lebo nevydržím!)
2. (čo) pokaziť (Na predošlom poste d-l všetko ,čo sa d. dalo a tak
ho preložili ku nám.)
dosrať sa 1. vypustiť nevdojak, nechtiac výkaly (Čo si sa d-l, keď sa tak
vlečieš?)
2. chovať sa zbabelo (Keď mu pohrozili prokurátorom, d-l sa
a všetko vybľabotal.)
dosrávať sa, -a, -ajú
došťať, -ští, -štia rozk. došti 1. dokončiť močenie (D-te a nástup.)
2. dosiahnuť močením (Ukáž ako ďaleko d-š!)
došťať sa mimovoľne, nechtiac vypudiť moč, pomočiť sa
ndk. doštiavať sa,-a,-ajú
dotrtkať, -á, -ajú dk. pozri: dojebať
drb nespr. pozri: mrd, jeb
drbačka nespr. pozri: mrdačka, trtkačka, jebačka
drbák nespr. pozri: jebák
drbať nespr. pozri: mrdať, trtkať, jebať
drbko nespr. pozri: jebko, trtko
drbnúť nespr. pozri: mrdnúť, jebnúť
drnkať, -á, -ajú ndk. pozri: honiť
F
fas (maď.) nespr. pozri: chu.j, cocot, cicina
fajčiť, -í, -ia rozk. fajči (komu, čo i bezpredm.) pohlavne ukájať muža ústami (Fajčila mu
ho vždy s láskou.)
fasovina nespr. pozri: chujovina, cocotina
frcguma i prcguma, -y,
-gúm ž. mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu alebo pohlavnej
nákaze, prezervatív
frčina, -y, -ín ž. pozri: cicina
fuňa, -e, ž. pozri: piča
G
grc, -u, m. vyvrátená hmota, výgrcok; spravidla obsah jedného žalúdka (Psí g.)
grcanina, -y, ž. vydávená, vyvrátená matéria
výgrcok (všeobecne) (Všade páchla g.)
grcať, -ia, -ajú ndk. vracať, dáviť (Ak by ti bolo treba g., povedz - zastaneme na
chvíľu.)
gec zastar. i gäc, -u, m. mužské semeno (Zotrel jej z nohy g.)
gecovať, -uje, -ujú ndk. striekať g.
6
H
hajzeľ i hajzel, -zľa m. 1. záchod (H. to je pre mňa jediné miesto v dome, kde mám
aspoň na chvíľu pokoj.)
2. pren. nečisté, škaredé, neporiadne miesto, neporiadok
(Páni, vaše ctené obydlie, ktoré práve vidím pred sebou, to sa už
nedá označiť prostým slovom bordel, to je hotový h. a aj to je
slabé slovo.)
3. darebák, sviniar, odroň (Myslím, že nie cocot, ale h. je preňho
to správne označenie.)
zdrob. zjemn.hajzlík, -a, m.
honiť, -í, -ia ndk. (koho, čo i bezpredm.) pohlavne sa ukájať vlastnými silami;
onanovať, masturbovať (hlavne muži) (Keď som bol mladý,
tak som si h-l každý deň, niekedy i dvakrát.)
hovno I., -a, -vien s. výkaly, lajno, stolica (... do pekla dajú ma v sude, čo je plný h-a.
veru, vstúpil som; a hovorím ti, radšej som mal do h-a !)
hovienko,-a,-nok s. zjemn.
hovno II. cit. i čast. 1. hrubý prejav silného záporu, nie, čerta, paroma, figu
(Ale ten jeho ... myslel si, že niekoho spasí svojimi
myšlienkami. H. Neodolal som). (Šimečka)
2. nič, pren. niečo bezvýznamné, zanedbateľné
(Čo som ? H.!)
3. vyjadrenie prekvapenia, úžasu (Ale h.! Naozaj spadol do
vody ?)
hovniak nár. papľuh, odkundes
zahovnený príd. hnusný, odporný (Zahovnený život.)
CH
chu.j I.-a, mn.č. -e,
-i/-ovia m. 1. pohlavný úd, cocot
(Všade sa vystatoval dĺžkou svojho ch-a.)
2. darebák, odroň, cocot (Ešte som si nevypil, ale vám vravím: si
ch., po slovensky si hybaj !) Tatarka
chu.j II. cit. i čast. 1. hrubý zápor, nie (Aby som si vzal službu zaňho? Takýto ch.!)
2. nič, veľmi málo (Ešte si ch. dokázal a až sa tu rozdrapuješ.)
* na ch-a - nanič; *pre ch-a - pre nič za nič; *ch. s ním - nech
ho čert (parom) berie; *urobil si z ch-a pána - má veľa detí
chujovský i chujový príd. hlúpy, zlý (Bola nesmierne ch-á zima.)
chujovina, -y, -vín ž. 1. pletka, nezmysel, haraburdie (Všetci sa tu nudia – povedal,
sfúkol z piva penu a stiahol na dúšok celú polovicu, - alebo sa
chľastá, alebo každý rozpráva tie svoje ch-y.) Kolenič
2. nerozumný čin, hlúposť (V mladosti som porobil fúru ch-ín.)
*nerob ch-y - neblázni; nerob drahoty
J
jeb I. cit. buch, bác (J. a bolo to v piči! Bomby vybuchovali: j.! J.!)
jeb II. nár. zálety (Keď som išiel na j-y, svietil mesiac na nebi.)
jebačka, -y, -čiek ž. 1. súloženie (A keď budem zväzáčka, ej to bude j.!)
2. krásavica, pohlavne príťažlivá žena (Vyrástla z nej taká j., že
len pri púhom pomyslení sa všetkým slinky zbiehali.)
7
3. drina, piplavá práca (Bola to strašná j., kým sme to znovu
zmontovali.)
zjemn. k 1, 3 trtkačka, mrdačka
jebák, -a, -y m. vyrážka, vriedok, uhor (Môžem ti povytláčať j-y ?)
zajebákovaný príd. pokrytý jebákmi (Z-á tvár.)
jebáreň, -rne ž. miesto, kde sa mnoho jebe, alebo mnohých jebú, alebo mnohým
jebe – prípadne aj súčasne viacero týchto činností; blázinec
(Nepoznám väčšiu j. ako náš útvar.)
jebať, -e, -ú ndk. 1. súložiť; kefovať, frcať, prcať, preťahovať, milovať, pichať
(„Človeče, tí j-ú ...,“ zamrmlal ranený.) Mňačko
(Keď som nej-l, mal som v jej pičke palec, ...) Cavaliere
2. (koho) karhať, hrešiť (Pozval si ho ráno na koberec a odvtedy
ho j-e.)
3. (komu) strácať rozum, blaznieť (Tebe j-e ? Nechaj ho, nevidíš,
že mu j-e ?)
4. (koho) mrzieť, hnevať, zlostiť (Strašne ma j-e, že som mu jednu
nejebol. Nej-b ma, lebo ťa dojebem.)
5. (do koho) udierať, vrážať (J-l do toho ako zmyslov zbavený.)
6. (na koho, na čo i koho, čo) nestať o niekoho, o niečo,
opovrhovať niekým, niečím ( Ty si minister, veľký káder. Ale
ja ťa j-m.) Tatarka
(„Á, j-m taký život,“ hundral, pretože Jožko už zasnene vytáčal
číslo) Šimečka
(j-b na ňu, nájdeš si inú; na tak prémie im môžem j.; môžem to
j.)
7. (čo) kaziť, zle vykonávať (Pekne j-š tú výslovnosť!)
8. nadávka, otca tvojho, bisťu (J-m ti dušu). (Ešte, ešte, bože,
dosadni, j-m ti, koza, ceckatá, tesná) Tatarka
* j-li to Rusi - nech to čert (parom) berie opak k 1-7 jebávať
zjemn. k 1-7 trtkať
zjem. opak. k 1 trtkávať
zjem. k 1,2,3,7 mrdať
opak. k 1,7 mrdávať
jebať sa 1. (o čo i bezpredm.) robiť drahoty, vzpierať sa (Čo sa j.š, keď si
spravodlivý?
2. (v čom, s čím) strácať čas, moriť sa, blúdiť (J-li sme sa v lese
vyše dve hodiny .J-l som sa s tým príkladom vyše dva dni.)
3. ísť (J-li sa po trati.)
zjemn. k 1,2 trtkať sa
jebať si škrabať si (Bude to dobré, len si to nesmieš j..)
zjemn. trtkať si
jebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. padnúť, klesnúť na zem (J-l do priekopy.)
2. (komu) stratiť rozum, zblázniť sa (Jemu asi j-lo, keď tak
vyvreskuje.)
3. (koho, čo) hodiť, položiť, dať, pridať (J-ni tam trocha
papriky, nech je to ostré. J-lo ho o zem.)
4. (do koho, do čoho) vraziť (Keď sa vracal domov, zbadal Jana,
nechcel doňho j., a tak j-l do stĺpa.)
5. (komu) udrieť, vraziť jednu (Takú mu j-l, že mu stena j-la druhú.)
zjemn. ku 3,5 mrdnúť
8
jebnúť sa 1. (po čom i do čoho) udrieť sa (J-l sa do nohy sekerou. J-l sa po
prste kladivom.)
2. (do čoho) hodiť sa (J-l som sa do postele.)
zjemn. k 1 mrdnúť sa
jebnúť si 1. udrieť si (J-l si lakeť.)
2. dať si, dopriať si (J-l si pol deci.) zjemn. mrdnúť si
jebo, -a, mn.č. -ovia, m. 1. ten, kto je jebnutý (Čudujem sa, ako mohli zveriť takú funkciu
takému j-ovi.)
2. ten, ktorý sa jebe (Je to strašný j., všetko mu veľmi dlho trvá.)
jebko, -a m.zdrob. k 1 : hlupáčik, truľko,
zjemn. trtko, -a m.
jebung nespr. pozri: pojeb
K
cocot I.-a, mn.č. -i/-y m. 1. pohlavný úd (K. a piča majú vlastný rozum.)
2. hlupák, darebák, odroň, chu.j (Ja som mu veril! Ja, starý k.!)
Mikloško
cocot II. cit. i čast. 1. hrubý zápor, nie (Myslí si, že zaňho budem robiť – konský k.!)
2. nič (K. vieš, k. si videl, k. spravíš. Čo vidíš ? K.)
3. oslovenie, zvolanie, človeče (Ty k.! Vieš, ty k., kto napísal
Hájnikovu ženu?)
4. ejha, doparoma, v ot. naozaj?, fakt? (A zrazu tam stála celá holá
... K.! Neverím!)
kokotský hlúpy, stupídny (Viedol neobyčajne k-é reči. Je to veľmi k-á
zákruta, ľahko sa tam vyjebeš.)
cocotina, -y, -tín ž. 1. pletka, haraburdie, nezmysel (oproti pičovine viac duchovnej
ako materiálnej povahy (Nech robí, čo robí, stále myslím iba
na k-y. Pľúca mi ničí nikotín a fúra iných k-ín.)
2. nerozumný čin, hlúposť (Veru, veru, vyviedol si peknú k-u,
môže ťa to stáť kariéru.)
* nerob k-y - nerob drahoty, neblázni
kotón, -a m. mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu al.
pohlavnej nákaze; frcguma
krámy, -ov, m. pomn. pravidelné krvácanie z rodidiel u žien; menštruácia (Zase je to
v riti, k. prišli.) Šimečka
kujebák, -a m. človek, zdatný v milovaní (Dostal ich všetky do postele, k. jeden.)
kurevník, -a zastar.
i kurváč, -a, m 1. smilník, nehanebník; hrubá nadávka záletnému mužovi
(Pripravil ju o nevinnosť, k. jeden!
2. figliar, prefíkanec (Ten váš Jožko, to je teda pekný k., na toho
si treba dávať pozor!)
kurevstvo, -a, -stiev nár.
i kurváčina, -y, -ín ž. 1. nehanebný, odporný skutok (Viem pochopiť všeličo, ale
napísať také čosi do novín, to už je veru k.)
2. niečo zlé, nepríjemné, pľuhavstvo (Neviem, kde som sa mohol
tým k-om nakaziť!)
kurwa I. -y, -riev ž. 1. ľahká žena, prostitútka (Čistý môže byť len ten, kto už zhrešil
a kajal sa a najvernejšiu ženu treba hľadať medzi hriešnicami,
ktoré tí, čo sa cítime nimi urazení a ponížení, nazývame k-ami.)
Ursiny
9
pren. hrubá nadávka záletnej žene (Ty si moja ruská k.!) Tatarka
2. darebák, podliak (mužského aj ženského rodu) (Aký je rozdiel
medzi prostitútkou a k-ou? Prostitútka je povolanie, k. charakter.)
Kalina
3. prefíkanec (mužského aj ženského rodu) (To je veľká k., toho
neojebeš.)
* k. vyjebaná - poriadna k., darebák všetkými masťami mastený
* načo sú ti tie k-y - načo je ti to haraburdie
* skurvysyn - darebák, sviniar
zdrob. kurvička, kurevský príd. odporný, hnusný (Je už načase,
aby zrušili tie k-é predpisy.)
kurwa II. prísl. výrazne zosilňuje výraz ku ktorému patrí; značne, veľmi
* k. chlap - vytrvalý, odolný, prefíkaný; húžva
kurwa III. cit. 1. zahrešenie; doparoma, bisťu (K. im, - zareval Špinavec, - tí
šlapú.) Kolenič ( .. - k. aj s komisiami, aj tak ma vyrazia ..)
Kolenič (K., pomknite sa trochu!)
2. vložka, vsuvka v reči (oddeľuje sa čiarkou)
(Tak mu k., hovorím, že, k., aby doniesol tú dosku, k..)
kurviť, -í, -ia ndk. 1. (koho) zneucťovať ženu (A nás budete k., aby sme mohli uživiť
svoje deti?) Kráľ
2. (čo) zle vykonávať, kaziť (Koľko som ťa to učil - a stále to k.!)
kurviť sa 1. prostituovať, predávať sa (K-la sa za polievku a pivo.)
(pren. K-l sa, aby ho spravili zaslúžilým umelcom.)
2. kaziť sa (Tou jazdou po výmoľoch sa auto čoraz viac a viac k-í.)
M
mrd I., -a m. zálet, jebačka (Bol to dobrý mrd.)
mrd II., cit. 1. buch, bác; jeb (M.! a už ležal na zemi.)
2. vyjadruje pomykávanie, potrhávanie, šklbanie (M. sem, m. tam
- jej zadok upútal všetkých chlapov na námestí.)
mrdačka, -y ž. pozri: jebačka
mrdať, -á, -ajú ndk. 1. mykať, potrhávať, pošklbávať (m. plecom, fúzami; m. chvostom)
2. pozri: jebať
mrdnúť, -ne, -nú, -dol dk. 1. myknúť, trhnúť, šklbnúť (m. plecom, m. chvostom)
mrňa, -e ž. pozri: piča
N
nadrbanec nespr. pozri: najebanec
nadrbať nespr. pozri: namrdať, natrtkať, najebať
nagrcať, -ia, -ajú dk. naplniť vracaním (n-l do umývadla)
najebanec, -nca m. opitý človek, opilec
najebať, -e, -ú dk. 1. (čo) nahádzať, vložiť (N-b všetky tie pičoviny do jamy.)
2. (koho) nahnevať, nazlostiť (Dávaj si na mňa pozor – aby si ma
nen-l.!)
ndk. najebávať, -a, -ajú
najebať sa 1. opiť sa (N-l sa ako sirota.)
2. vojsť, natlačiť sa (n-lo sa ich tam dvesto; natlačilo sa ich tam
dvesto)
ndk. najebávať sa; zjemn. natrtkať sa; zjem. k 1 namrdať sa
najebnúť, -e, -ú, -bol dk. naštartovať (Nepodarilo sa mi n. motorku.)
10
namrdať, -á, -ajú dk. pozri: najebať
napičovať, -uje, -ujú dk. natárať (n-l o tebe kopu nehorázností)
naprdieť, -í, -ia, -el dk. vyplniť plynmi z konečníka (Chlapci - dobre ste tu n-li: vzduch je
tu na jednotku.)
nasrať, -serie, -serú
rozk. naser dk. 1. vypustiť niekam výkaly (n-li do klavíra)
2. (koho) nahnevať, nazlostiť(mňa tak ľahko nen-š ndk. ku 2 nasierať
nasrať sa (na koho, na čo i ku 2) nahnevať sa, nazlostiť sa ndk. nasierať sa
našťať,-ští,-štia rozk. našti dk. vypustiť niekam moč (napr. do umývadla)
natrtkať, -á, -ajú dk. pozri: najebať
nedomrdok, -dka,
mn.č. -ovia nár. nedôchodča, nedorastok, nedostatočne vyvinutý, zakrpatený,
nedorastený tvor (Bol to taký n., nikdy z neho nič poriadne
nebolo.) Moravčík
O
objebať, -e, -ú, dk. 1. (čo, čím) obložiť, obhádzať (o. zadnú stenu vápnom)
2. (čo) obtrhať, obrúbať, obrezať, oblámať (o. konáre od kmeňa)
objebávať, -a, -ajú 1. ndkk. k 1,2 obťažovať, obšmietať sa (Nedal jej pokoj, stále ju o-l.)
objebávač, -a m. ten, čo obťažuje (Bol to taký o., každá žena sa mu radšej vyhla.)
obsrať, -serie, -serú
rozk. obser dk. (čo) pošpiniť dookola výkalmi ndk. obsierať, -a, -ajú
obšťať, -ští, -štia
rozk. obšti dk. (čo) vypustiť na niečo moč, pomočiť ndk. obštiavať
odjebať, -e, -ú, -bal dk. 1. (čo) stratiť, dať preč (Budete si musieť spomenúť, kde ste o-li ten
guľomet.)
2. (čo) odhodiť (O-b tú klobásu, veď vidíš, že je zelená!)
3. (čo) odraziť, odtrhnúť (.... sa chodí po vodu, až sa ucho o-e.)
4. (koho, čo) zlikvidovať, odstrániť, zabiť (O-li ho dobre mierenou
ranou.)
ndk. odjebávať, -a, -ajú odjebať sa (o-li sa na aute preč)
odjebávač, -a m. ten, kto odjebáva, denunciant, likvidátor, odstreľovač (Preslávil sa
ako najväčší o. v okrese, nikto si pred ním nemohol byť istý.)
odjebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) odhodiť (o-l granát čo najďalej od seba)
2. (čo) odraziť, odtrhnúť (na jed raz) (Jebol stoličkou o zem tak, že
jej o-l nohu.)
3. (koho, čo) zlikvidovať, odstrániť, zabiť (o-l ho prvým zásahom)
odjebnúť sa zabiť sa, spáchať samovraždu (o-l sa vlastným revolverom)
odjebok i podjebok,
výjebok, -bka m. pankhart (Stál pro nej taký o., ešte mu mlieko po brade tieklo.)
odrb nespr. pozri: ojeb
odrbať nespr. pozri: omrdať, ojebať
ogrcať, -ia, -ajú dk. znečistiť vracaním
ndk. ogrciavať, ogrciavať sa
ogrcať sa znečistiť sa vracaním (Keby sa len o-l, ale aj mňa ogrcal!)
ojeb, -u m. 1. úskok (Dávaj si pozor, to čo na teba chystá je určite o.)
2. šikovný postup založený často na klamstve, trik (Ide o osvedčený
reklamný o.)
3. zručný kúsok eskamotéra (Poznáš ten o. s tými zápalkami?)
4. hlavolam (Veru som sa natrápila, kým som ten o. rozlúštila.)
11
ojebať, -e, -ú, -al dk. 1. (koho, čo) oklamať, podviesť (Hovor si čo chceš, mňa neo-š.)
2. (čo) minúť (O-l tam toľko peňazí, čo nezarobí ani za pol roka.)
3. (čo) obúchať, otĺcť (Najprv nám kázali tú stenu objebať,
omietkou a potom sme ju museli o. dolu.)
ndk. ojebávať, -a, -ajú; zjemn. omrdať
ojebať sa 1. (čím i bezpredm.) oklamať sa, sám seba dobehnúť, uveriť
nesprávnej informácií vo svoj vlastný neprospech (Nechal som
sa o. jeho solídnym výzorom.)
2. (od čoho i bezpredm.) prášiť sa, obúchať sa (O-l sa od snehu.)
ndk. ojebávať sa
zjemn. omrdať sa
ojebávač, -a m. klamár, podvodník
omrdať, -á, -ajú dk. pozri: ojebať
osrať, oserie,
oserú rozk oser dk. 1. vypustiť na niečo výkaly, pošpiniť niečo výkalmi (Muchy o-li
obraz.)
2. (koho) dostať, podviesť, oklamať (O-la ho a ani to
nespozoroval.)
ndk. osierať, -a, -ajú
* môžeš byť osratý - nechýbaš mi, nepotrebujem ťa
* o-m ťa - nie, neurobím to
osrať sa 1. pošpiniť sa výkalmi
2. oklamať sa, dobehnúť sám seba (S tým znížením cien som sa
pekne o-l.)
ndk. osierať sa
ošťať, -í, -ia rozk ošti (koho, čo) vypustiť moč na niekoho, na niečo ndk. oštiavať
ošťať sa vypustiť moč na seba ndk. oštiavať sa
P
piča I. –e, píč ž. 1. ženské prirodzenie (Pochodil som Trenčín, Bytču, nevidel som
takú p-u, ako jedna dievka mala; prasce do nej zatvárala.)
Minárik (A vtedy cocot môj s rozmachom horských orlov
s úžasnou istotou otvoril stehien bránu a vrazil do p-e a prerazil
jej blanu.) Cavaliere
pren. kosoštvorcový symbol (s čiarkou uprostred); romboid
2. diera, zapadákov (Tá chalupa leží v takej p-i, že si to ani nevieš
predstaviť.)
3. hlupaňa, sprostaňa, arogantná žena („To Marika, tá p. sprostá,“
odvetila Jana.)
4. recesia, žart (Takú p-u sme už dávno nezažili.)
* ty si strašná p. (mužovi) - si ty ale pekný kvietok, pekný
darebák
* ty si strašná p. (žene) - veľmi silná nadávka
* rob si p-u z plasteliny - rob si žarty z niekoho iného
* zavri p-u, drž p-u - drž zobák
pička, -y, zdrob. k 1
pizda, -y, ž. nár.; zjemn. k 1,3
puča, fuňa zjemn. nár. k 1 mrňa, pičný príd. k 1 (pičný chlp)
pičovský príd. hlúpy, nezmyselný (Rozbíjať prázdne fľaše je veru p-á zábava.)
12
piča II. zám.,prísl.,čast. I cit 1. hrubý zápor, nie (ale p-u – ale nevrav)
(Pôjdeš pre vodu? P-u!)
2. veľmi málo, nič (P-i si skúsil, chlapče. Ešte p-u spravil a už
má plno rečí.)
3. nič (Čo je v tej stole? P.!)
4. plná p. – mnoho (Mal plnú p-u sľubov a skutky žiadne.)
5. do p-e! – nadávka vyjadrujúca rozhorčenie alebo údiv, príp.
oboje; bisťu, doparoma, ejha tiež neutrálna vyplňujúca fráza
(Keby som mohol ísť domov, do p-e, šalel by som.) Brezina
(Do p–e, tak bude sa tu niečo hýbať? Do p-e, to by som o ňom
nikdy nepovedal! Do p-e, padáme!)
zjem. do fune
* ale p-u – ale nevrav (Ale p-u: naozaj je to pravda?)
* mať po p-i - prehrať
* mať v p-i i u p-i – nezaujímať sa, opovrhovať niečím, niekým
(Ani sa nehnem; mám v p-i jeho i celé jeho kasárne!
* na p-u – na nič, zle (Rádio je p-u, nedá sa na ňom nič chytiť.
Ten príklad máš (vyriešený) na p-u.)
* pre p-u – pre nič-za nič
(Prečo sme tu strávili deň? Pre p-u. je to v p-i – je to prehraté,
stratené (Je to v p-i, motory prestali fungovať.)
* je to je v p-i - je to prehraté, stratené
* to je v p-i! – to je skvelé
* po p-i front – skvelé, úžasné
pičiak, -a, m. darebák, odroň, pankhart; zmrd (Bol to taký malý p. smradľavý.)
pičovať, -ue, -ujú ndk. 1. (o čom i bezpredm.) hovoriť, tárať, mať zbytočné poznámky
(Čo toľko p-š, radšej keby si niečo robil!
* nep-j – nemaj zbytočné pripomienky
* čo p-e? – čo hovorí
2. (na koho, na čo) nadávať opak. pičovávať
* pičovať si - hovoriť si sám k sebe (Čosi si p-l pod nos, ale ja
som nerozumel nič.)
pičovanie, -ia, -í s. 1. táranie
2. nadávanie
3. zbytočné poznámky
pikacovina, -y, -vín ž. 1. pletka, haraburda, zbytočnosť (oproti kokotine je p. viac
materiálnej povahy); (V novinách je plno kokotín a garáž
mám plnú p-ín.)
2. nerozumný čin, hlúposť (Vyviedol si peknú p-u, budeš mať
prolémy.)
pičung nespr. pozri: pičovanie
podjebať, -e, -ú, -bol dk. (čo) podryť (porušiť rytím) (voda p-la breh);
pren. p. autoritu - podryť autoritu
ndk. podjebávať
podjebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) podložiť, podstrčiť (P-ni pod tú nohu dačo, nech sa ten
stôl už nekýve.)
2. (čo) podraziť (topánku) (p-l mu pravý opätok)
3. (koho, čo) podraziť (zvaliť nárazom) i pren. uškodiť niekomu,
zákerne ho znemožniť (P-l mu nohu, keď dával najmenej
pozor. Nespoliehaj sa naňho, uvidí, že ťa p-ne.)
13
podjebok nespr. pozri: odjebok
podojebávať, -a, -ajú
dk. distrib. ku pozri : dojebať;
1. (čo) pozatĺkať, popribíjať (Treba všetky klince dobre p., lebo si
niekto na niektorom roztrhne nohavice.)
2. (koho, čo) pozabíjať, podorážať (Veru, chceli sa rozutekať,
potvory, ale ja som ich všetky p-l; to by mi len chýbalo, aby sa
mi tu znova rozmnožili!)
podpičník, -a m. ženská menštruačná vložka (Váľali sa tam použité p-y.)
podrb nespr. pozri: pojeb
podrbať nespr. pozri: potrtkať, pomrdať, pojebať
pogrcať, -ia, -ajú dk. znečistiť dávením, vracaním
* pogrcať sa - povracať sa (Nepi toľko, lebo sa p-iaš.)
ndk. pogrciavať sa
pojeb, -u m. pokarhanie, vyhrešenie (Počkaj, až sa vráti šéf, to bude p.)
pojebaný príd. 1. pokazený (Hodinky sú p-é.)
2. hnusný, zlý, otravný, skazený (p. život) Kedy už prestane to
p-é slnko svietiť?)
zjemn. pomrdaný, potrtkaný
pojebať, -e, -ú dk. 1. (koho) pomilovať, vykonať súlož; pokefovať, prevaliť, prekotiť,
pretiahnuť, nabodnúť, napichať, vyšúchať, vydrať
(P-l ju a potom sa na ňu vyjebal.)
2. (čo) pokaziť (Tak pekne začal a tak to p-l.)
3. (koho) pokarhať, vyhrešiť (p-l ich za včerajšok)
4.(koho, čo) pobiť, zmlátiť (Nafilmujem film, že chlapec pobil
a p-l rotu Nemcov.) Tatarka
zjemn. k 1, 3 pomrdať;
zjemn. k 1,2 potrtkať
pojebať sa – pokaziť sa (prestať fungovať), zjemn. potrtkať sa
pomrdaný príd. pozri: pojebaný
pomrdať, -á, -ajú dk. pozri: pojebať
ponadrbávať nespr. pozri: ponajebávať
ponajebávať sa, -a, -ajú
dk. distrib. ku pozri: najebať sa; poopíjať sa
(Neviete nič iné, len sa každý večer na vychádzkach p. a potom
porušovať predpisy.)
poobjebávať, -a, -ajú dk. (čo)
distrib. k pozri: objebať, poobtŕhať, poobsekávať (Jeho prácou bolo p.
každému stromu haluze, aby ho mohli pohoniči stiahnuť do
doliny.)
poodjebávať, -a, -ajú dk. (čo)
distrib. k pozri: odjebať
1. poodsekávať, poodtŕhať (Mal taký zvyk, že každej muche,
kým ju rozpučil, najprv p-l všetky nožičky.)
2. (čo) poodhadzovať, postrácať (Na ústupe mnohí p-li všetko
možné, dokonca aj jedlo.)
3. (koho) pozabíjať, postrieľať (Vždy keď sa opil, vytiahol pištoľ
a vyhrážal sa, že všetkých p-a.)
zjem. k 1,2 poodmrdávať
poodmrdávať, -a, -ajú dk. pozri: poodjebávať
14
poogrciavať, -a, -ajú
dk. (koho, čo) distrib. k pozri: ogrcať, znečistiť dávením (Budete to musieť najprv dať
všetko vydezinfikovať – opilci to tam riadne p-li.)
pooštiavať, -a, -ajú
dk. (koho, čo) distrib. k obšťať, znečistiť močením (Ak sa pes spáva tak, akoby chcel p.
všetky kríky, obrubníky, múriky a podobne, znamená to, že si
značkuje revír.)
popičovať, -uje, -ujú
dk. (o kom, o čom i bezpredm.) potárať (Nevieš si ani predstaviť, čo všetko o tebe p-l.)
popičovať si 1. (na čo i bezpredm.) ponadávať, pohundrať (Trochu si p-ú
a potom zase budú poslúchať.)
2. (o čom i bezpredm.) poklebetiť, potárať, pohovoriť (P-li sme si
trošku, aby nám lepšie prešiel čas.)
popodjebávať, -a, -ajú
dk.distrib. k pozri: podjebať
1. (čo) popodrážať (topánky) (Odniesol všetky čižmy k šustrovi,
aby ich p-l.)
2. (čo) podložiť, podstrčiť (Povedz mu, aby p-l podložky pod
kvetináče, nezostanú potom pod nimi fľaky.)
popredrbávať nespr. pozri: poprejebávať, popremrdávať
poprejebávať, -a, -ajú
dk. (čo) distrib. ku pozri: prejebať; preraziť, prevŕtať (Nepodarilo sa nám p. všetky
diery - niečo ešte bude treba prejebať zajtra.)
zjemn. popremrdávať
popremrdávať, -a, -ajú dk. pozri: poprejebávať
poprijebávať, -a, -ajú
dk. (čo) distrib. ku pozri: prijebať; popribíjať (Všetky lišty p-l troma aj viacerými
klincami.)
porozdrbávať nespr. pozri: porozjebávať, porozmrdávať
porozjebávať, -a, -ajú
dk. (čo) distrib. k rozjebať,; porozbíjať (Vždy, keď dostali nový riad, stihli
o v rekordnom čase p.)
zjemn. porozmrdávať
porozmrdávať, -a, -ajú, -ali pozri: porozjebávať
posran, -a, i posranec, -nca m. nadávka bojazlivému, zbabelému človeku; bojko (No ba.
Z frontu budem utekať, aby o mne rozprávali ako o p.) Karvaš
(Si poslanec, alebo p.?)
posrať, -serie, -serú
rozk. poser dk. 1. (čo) pošpiniť výkalmi (P-l celú perinu.)
2. pokaziť (... a ja som vedel, že som voľačo p-l.) Kolenič
* p- to - nevyšlo mu to, pokazil to
* p-l si to - nevyšlo ti to, pokazil si to
* má sa posraným navrch - má sa zle
posrať sa, -serie, -serú 1. vypustiť nevdojak, nechtiac výkaly (Keď sa p-l, tak sme ho
umyli v studenej vode.)
2. chovať sa zbabelo (Keď mu trochu pohrozili, p-l sa a všetko
podpísal.)
3. pokaziť sa (Sadol si, zobral cigaretu a povedal, že všetko sa plo...)
Kolenič
ndk. posierať sa i posrávať sa
15
pošťať, -ští, -štia rozk pošti
dk. (čo) znečistiť močom, pomočiť, ošťať
* pošťať sa - nechtiac vypustiť moč, pomočiť sa
ndk. poštiavať sa
potrtkaný príd. pozri: pojebaný
potrtkať, -á, -ajú dk. pozri: pojebať
poujebávať, -a, -ajú
dk.(čo) distrib. k pozri: ujebať; poutŕhať, poodrážať (Hrnčeky majú p-né uchá.)
poujebávať sa - poodrážať sa, odpadnúť (Nehovorte mi, že tie
uchá sa p-li: vy ste ich p-li.)
povjebávať, -a, -ajú
dk. (čo) distrib. ku pozri: vjebať; povrážať (P-li koly do zeme.)
povydrbávať nespr. pozri: povyjebávať, povymrdávať
povyjebávať, -a, -ajú
dk. distrib. ku pozri: vyjebať
1. (čo) povyrážať
2. (koho) povyhadzovať (Pôjdeme p. hostí z lokálu.)
zjemn. povymrdávať
povymrdávať, -a, -ajú dk. pozri: povyjebávať
pozadrbávať nespr. pozri: pozajebávať
pozajebávať, -a, -ajú, -ali
distrib. ku pozri: zajebať
1. (čo) pozarážať (Už som všetky kliny p-l; nemáš ešte nejaké?)
2. (čo) poschovávať (Súčiastky sme našli p-né na
najnemožnejších miestach.)
pozajebávať sa – poukrývať sa (najmä pred povinnosťami)
pozasierať, -a, -ajú
dk. (čo) distrib. ku pozri zasrať; pošpiniť výkalmi pren. znečistiť (Podarilo sa mu
svojimi básničkami p. väčšinu časopisov.)
pozjebávať, -a, -ajú
dk. (čo) distrib. ku pozri: zjebať, pozhadzovať, pozrážať (Poď sa rýchlo pozrieť,
v záhrade voľakto p-l všetkým trpaslíkom hlavy.)
prcguma pozri: frcguma
prča, -e, ž. žart, žartovná príhoda; humor, recesia (P., alebo recesia čiže
ventil ducha.) Ferko
prd I. -u, m. 1. vypustenie plynu z konečníka, prdnutie (Keď máš vypustiť p.,
dbaj na to, aby sa to obišlo bez nepríjemného zvuku.)
2. plyn, vypustený z konečníka (Otvor okno, nebudem tu voňať
tvoje p-y.)
prd II. cit. i čast. 1. hrubý prejav silného záporu; nie
2. nič (Vedel p. a my tiež.)
* na p. - nanič
3. prejav úžasu
* ale p. - ale nehovor
4. napodobňuje zvuk pri prdnutí (Večer na izbe: zľava - p., sprava
- p., - vidno, že na obed bola hrachová kaša.)
prdel nespr. riť
prdieť, -í, -ia ndk. vypúšťať plyny z konečníka
zdrob. prdkať, -á, -ajú ndk.
prdnúť, -ne, -nú, -dol dk. vypustiť plyn z konečníka
16
* p. na dosku - zomrieť
predrbať nespr. pozri: pretrkať, premrdať, prejebať
predrbnúť nespr. pozri: premrdnúť, prejebnúť
prejebať, -e, -ú dk. 1. (čo) stráviť čas súložením, presúložiť, prekefovať (P-li spolu
celú noc a vyskúšali pritom všetky polohy.)
2. (čo) stratiť čas, stráviť (P-l s ňou celý večer a aj tak si nezajebal.)
3. (čo) minúť, prepiť (P-l všetky peniaze s kurvami.)
4. (čo) preraziť, prevŕtať (Túto dosku treba p. v strede.)
zjemn. k 1,2,3 pretrtkať, premrdať
opak. prejebávať
prejebať sa 1. preraziť sa, preniknúť (P-l som sa s tatrovkou až do obývačky.)
2. prejsť, presunúť sa (P-li sme sa druhý koniec doliny.)
prejebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) preraziť, prevŕtať (Dávaj pozor, aby si ten plech nep-l.)
2.(čo) prehodiť, preniesť, preložiť (Ten piesok by bolo treba p. za
plot.)
zjemn. ku 2 premrdnúť
premrdať, -á, -ajú dk. pozri: prejebať
premrdnúť, -ne, -nú,-dli dk. pozri: prejebnúť
prepičovať, -uje, -ujú dk. (čo) pretárať, preklebetiť (P-li ste už tri hodiny; čo keby ste teraz,
pre zmenu, išli niečo robiť?)
presrať, -serie, -serú dk. 1. (čo) stráviť sraním (P-l na záchode dve hodiny.)
2. (čo) prepásť (Raz p-ie aj svoju vlastnú smrť ...) Kolenič
3. pokaziť si meno (U starého si si to už p-l.)
4. minúť (P-l všetky peniaze na športke) Kolenič
prešťať, -ští, -štia dk. 1. (čo) všetko znečistiť močom
2. (koho) pretromfnúť (Ja vás chlapci, ešte všetkých p-m.)
* prešťať sa - znečistiť sa močom
pretrtkať, -á, -ajú dk. pozri: prejebať
prietrtky, -ov, s. pomn. zálety (Zase bol celú noc na p-och.)
pridrbať nespr. pozri: pritrtkať, prijebať
pridrbnúť nespr. pozri: primrdnúť, prijebnúť
prijebať, -e, -ú dk. 1. (čo) pripevniť, priraziť (Tú nástenku treba pevne p., aby
držala.)
2. (čo) pridať (Treba tam p. ešte trochu korenia.)
3. (komu) udrieť, vraziť (Mal chujovské reči, tak sme mu jednu p-li.)
zjemn. k 1 pritrtkať
prijebať sa 1. (čím) pripiť sa, podnapiť sa (P-l sa troma poldecákmi.)
2. pristaviť, priraziť (Kameň sa doluje tak: vyjebú sa diery, vjebe
sa tam dynamit, potom to jebne, zjebe sa dolu, p-ú sa k tomu
autá a odjebe sa to do piče.)
3.prísť (P-l sa tam aj s kamarátmi.)
zjemn. k 2,3 pritrtkať sa
ndk. prijebávať sa
prijebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) priraziť (P-l dvere.)
2. (čo) pridať ( P-ni do miešačky trochu cementu.)
3. (čo) pripevniť (P-l plagát na stenu štyrmi klincami.)
zjemn. k 1,3 primrdnúť
prijebnúť sa - pritlačiť sa (P-l sa k stene.)
17
primrdnúť sa,-ne,-nú,-dol dk. pozri prijebnúť
primeros, -a mn.č. -y m.pôv. značka prezervatívu, pren. prezervatív, kondóm; frcguma, kotón
pritrtkať, -á, -ajú dk. pozri: prijebať
puča, -e, ž. pozri: piča
R
riť I. -ti ž. 1. zadok, konečník
2. zastrčené, nie príjemné miesto, zapadákov (Už sme chceli ísť
niekam do r-i ...) Kolenič
ritka, -y, -tiek ž. zdrob. k 1. zjemn. fam.
riť II. cit. i čast. 1. málo, nič („Ahoj. Čo je nové?“ „Ale r.. Mama je v nemocnici.)
* na r. – na nič
2. prejav pochybnosti (Ale r. – to predsa nemôže byť pravda.)
3. nadávka; bisťu, doparoma (do r-i)
4. je to v r-i – je to prehrané, stratené
rozdrbať nespr. pozri: roztrtkať, rozmrdať, rozjebať
rozdrbnúť nespr. pozri: rozjebnúť
rozjebať, -e, -ú dk. (čo) rozbiť (obyč. postupne) (Keď si r-l lampu, kúpiš novú.)
zjemn. roztrtkať, rozmrdať
ndk. rozjebávať
rozjebať sa dk. 1. (o čo i bezpredm.) rozbiť sa (R-l sa o skalu.)
2. rozsúložiť sa (Na jeseň som sa tak r-l, že máloktorá kurwa
v mestečku mi odolala.)
zjemn. roztrtkať sa, rozmrdať sa
rozjebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) rozbiť (obyčajne naraz) (Rozbil mu hlavu.)
rozjebnúť sa rozbiť sa
rozmrdať,-á,-ajú,-al dk. pozri: rozjebať
rozosrať sa,-serie,-serú dk. 1. zahĺbiť sa v sraní, začať dlho a mohutne srať (Voľajako si sa r-l,
už tam sedíš tri štvrte hodiny!)
2. rozpadnúť sa (Stolička sa úplne r-la.)
rozprdieť sa,-í,-ia,-deli dk. začať intenzívne prdieť (Voľajako ste sa po tom čerstvom chlebe
r-li, chlapci.)
roztrtkať, -á, -ajú dk. pozri: rozjebať
S
skokotený príd. ohlúpnutý, osprostený (Bol z nej celý s., mohla s ním robiť čo
chcela.)
skurviť, -í, -ia dk. 1. (koho) urobiť tehotnou slobodnú alebo cudziu ženu, morálne
pokaziť /urobil z nej kurvu/
2. (čo) skaziť, pokaziť (Čo môžeš, to urvi, čo nemôžeš, to s-i.)
skurviť sa 1. stať sa prostitútkou
2. mať dieťa za slobodna alebo s cudzím mužom
3. pokaziť sa, skaziť sa /počasie sa s-lo/
skurvený príd. 1. s-á žena - zvedená, majúca nemanželské dieťa
2. (všeob.) zlý, hnusný, pokazený
sráč, -a, m. 1. hrubá nadávka zbabelému, neobratnému človekovi, slabochovi
2. zastar. záchod (S. idem obzrieť, páni. To je najdôležitejší podnik
v tomto ústave) Jašík
sračka, -y, -čiek ž. 1. hnačka (Už tri dni má s-u.)
riedka stolica (Rýpať sa v s-e nie je zrovna najpríjemnejšia
18
zábava.)
sraľo, -a mn.č. -ovia m. slaboch, zbabelec (Čo by som sa bál, nie som taký s. ako ty.) Mináč
sranec, -nca m. zastar. výkal
sranina, -y ž. kniž. novotvar, vznikol prekladom franc. merdre z diela A. Jarryho
Marenčin
srať, serie, serú rozk. ser ndk. 1. vykonávať veľkú telesnú potrebu
2. (na niečo, na niekoho) nedbať, nestať o niečo, o niekoho /s-m na
teba ako na ploský kameň, s-r na to – nechaj to tak/
3. hnevať, mrzieť (Nes-r ma, lebo uvidíš.)
opak. srávať
zdrob. serkať, -á, -ajú
srať sa 1. (s niečím) zdĺhavo niečo robiť (S-e sa s tým, ako keby bol za to
platený.)
2. (s kým, s čím) zaoberať sa niekým, s niečím (S-e sa s ním, ako
keby bol jeho príbuzný.)
3. (na koho, na čo) hnevať sa (Čo sa s-š, nes-r sa!)
4. (o čo i bezpredm.) robiť drahoty, vzpierať sa /s-e sa o to svoje
autíčko/
5. zastar. vystatovať sa
opak. srávať sa; serkať sa, serinkať sa zdrob. k 1, 2
/srať si to – utekať kade ľahšie, najkratšou možnou cestou/
Š
šťanec, -nca m. zastar. moč pren. hanlivé označenie pre nápoj; štiny
šťanka, -y, -iek ž. moč pren. i nechutná tekutina (V podchode to páchlo š-ou.)
šťať, -ští, štia rozk. šti
ndk. (čo, na čo i bezpredm.) močiť, opak. štiavať
štiny, štín ž. pomn. hanlivé označenie nápoja (Kedy už nám dáš piť poriadnu pijatiku
a nie tieto š.?)
T
teplý I. príd. homosexuálny, homosexuálne orientovaný (Hovorilo sa o ňom že je
t., ale ja môžem potvrdiť opak.)
teplý II. -ého m. homosexuál (Toho t-ho nechcem vo svojom lokále viac vidieť.)
fam. niž.hovor. teploš
trt cit. i čast. 1. vyjadruje silný zápor, celkom nič (T. tebe, kriváň chromý!!)
2. napodobňuje zvuk pri vypustení plynu z konečníka (No, len si
pekne uľav: t. ... a je to.)
trtkať, -á, -ajú ndk. pozri: jebať
trtnúť, -ne, -nú, -tli dk. 1. vypustiť plyny z konečníka
2. hodiť, položiť, dať; mrdnúť, jebnúť /t-ni tam trochu rumu/
3. udrieť vraziť; mrdnúť; jebnúť (Nasral ma tak, že som mu t-ol.)
U
udrbať nespr. pozri: utrtkať, umrdať ujebať,
udrbnúť nespr. pozri: umrdnúť, ujebnúť
ujebať, -e, -ú dk. 1. (koho) usúložiť (U-la by ma k smrti, taká je to samica!)
2. (čo i bezpredm.) vypustiť vetry s konečníka, prdnúť
ndk. k 2 ujebávať, -a, -ajú
ujebávať sa 1. usúložiť sa (Nemá rozum: u-l by sa k smrti, keby mal s kým.)
19
2. (od čoho i bezpredm.) popukať sa (od smiechu) (Skoro sme sa u-li,
keď jebol do vody.)
3. (z čoho i bezpred.) unaviť sa, zničiť sa, uštvať sa /Z tej roboty sa
dobre u-š./
4. (z čoho i bezpredm.) umárať sa (Skoro sa u-l od žiaľu.)
zjemn. k 1,2 utrtkať sa
zjemn, ku 2,4 umrdať sa
ujebať si (čo) uliať si, odložiť si niečo nabok (Treba si niečo u. na horšie
časy.)
ndk. ujebávať si
ujebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (komu) udrieť, vraziť
2. (čomu) uraziť (Keď sa zátka nedá vyjebnúť, tak treba u. fľaši
hrdlo.) zjemn. ku 2 umrdnúť
umrdať, -á, -ajú, dk. pozri: ujebať
umrdnúť,-ne, -nú, -dl dk. pozri: ujebnúť
uprdnúť sa i si,
-ne, -nú, -dol dk. nár. prdnúť
usrať, -serie, -serú dk.(čo) vypustiť vetry, prdnúť
usrať si 1. prdnúť si, uľaviť si
2. (z koho, z čoho) urobiť si žart, srandu (Dobre si z neho u-li v tom
kabarete!)
usierať si, -a, -ajú 1. ndk.k 1
2. (z koho, z čoho) robiť si žarty, posmech (Jeho životná filozofia je u.
si zo všetkého a zo všetkých.)
utrtkať, -á, -ajú dk. pozri: ujebať
V
vjebať, -e, -ú dk. (čo) vtlačiť, vraziť (Treba tam v. kúdeľ, aby nekvapkala voda.)
vjebávať – vjebávať sa natlačiť sa, vojsť (V-li sa všetci dnu.)
vjebnúť, -e, -ú, -bol dk. (čo) vraziť (naraz) /v-l zátku do fľaše/
vjebnúť sa vraziť sa, vliezť /v-ni sa do stanu a spi./
vozdra, -y, -dier ž. tekutina, maz vylučovaný ženským resp. samičím prirodzením (...
vtedy jej z rodidiel v hektickom kŕči vystrekovala sírovo-žltá v.)
Tatarka
vydrnkať, -á, -ajú dk. pozri: vyhoniť
vyfajčiť, -čí, -čia dk. (komu, čo i bezpredm.) ukojiť muža ústami (Keby sa tak našiel niekto,
kto by mi v-l!)
vygrcať,- ia, -ajú dk. (čo) vyvracať, vydáviť, vylúčiť dávením (Chcete, aby som v-l tie
posledné droby ?) Felix
vygrcať sa vyvrátiť požitú potravu
výgrcok, -cka m. vydávená potrava, grc prenes. darebák, pankhart, odjebok (Vynadali
si do v-ov a pľuhavstiev.) Kolenčík
vyhoniť, -ní, -nia
dk. (koho, čo i bezpredm.) ukojiť sa onániou, masturbáciou (Ja na ženy seriem, v-m si ho
a je to !)
vyjebanec, -nca, -nci m. chytrák, podliak, sviniar (Chcel ma ojebať, v. jeden.)
vyjebaný príd. 1. prefíkaný, výmyselný (Never mu ani slovo, je nesmierne v.)
2. hnusný, odporný, zlý, otravný (Kedy už prestanete hrať na tom vom
klavíri?)
3. vyrazený, vyvŕtaný (Povedz mi: sú už tie diery v-é?)
20
* kurwa, (piča, riť, cocot, chu.j) v-á - zosilňuje vyznenie nadávky
vyjebať, -e, -ú dk. 1. (čo) získať súložením (V-la svojmu mužovi postup.)
2. (s kým) oklamať, podviesť (V-li so mnou, tak je to.) Šimečka
3. (čo) vyraziť, vyvŕtať (opakovane) /v. diery/
ndk. vyjebávať
zjemn. k 1 vytrtkať
zjemn. ku 2 vymrdať
vyjebať sa 1. (na koho, na čo) opovrhnúť niekým, niečím, nechať tak niekoho,
niečo (V-l sa na ňu – a dobre spravil. V-b sa na to, nestojí to za
to!)
2. (na čo i bezpredm.) vyjsť, vystúpiť, vyterigať sa
3. zhavarovať /v-l sa na motorke/
zjemn.k 1,2 vytrtkať sa
zjemn. k 1,3 vymrdať sa
vyjebnúť, -e, -bol dk. 1. (čo) vyraziť, vyvŕtať (jednorazovo)
2. (koho, čo) vyhodiť, vylúčiť (Tie smeti v-ni von!)
zjemn.ku 2 vymrdnúť
výjebok pozri: odjebok
vykokotený príd. vystrašený, prekvapený (Stál tam celý v. a civel na ten neporiadok.)
vymrdať, -á, -ajú, dk. pozri: vyjebať
vymrdnúť,-ne,-nú,-dol dk. pozri: vyjebnúť
vypičený príd. vyľakaný, vystrašený (Bol celý v., keď uvidel krv.)
vypičovať,-uje,-ujú dk. (za koho, za čo i bezpredm.) vynadať, nabrýzgať, vyhodiť na oči
vypičiť, -í,-ia,-ili dk. vybrať s niekým; vyjebať (Chceli so mnou v., ale v-m s nimi.)
vyprdieť,-í,-ia dk. uľaviť si vypúšťaním plynov z konečníka
vyprdnúť sa, -ne,-nú,-dol dk. (na čo) nechať niečo tak, vysrať sa na to
vysrať,-serie,-serú
rozk vyser dk. (čo i bezpredm.) vylúčiť sraním
* v-r si oko - odmietnutie; môžeš ma mať rád, môžeš si pískať
vysrať sa 1. vykonať veľkú potrebu (Ej, dobre som sa v-l!)
2. (na koho, na čo) prestať sa zaujímať o niekoho, o niečo (V-l sa na
ňu, aj na robotu.)
* vysrať sa na to - nechať to tak
vysratý príd. 1. vylúčený sraním
2. vyľakaný, vystrašený
vyšťať,-ští,-štia
rozk. vyšti dk. (čo) vylúčiť šťaním (Alkohol otupí hypofýzu a tá spôsobí, že
prebytočná voda sa nevstrebe, ale sa v-tí,a preto môžeme vypiť
toľko piva.)
vyšťať sa vykonať malú potrebu (... a ako sme sa Bečkemu v-li do topánok ...)
Kolenič
Z
zahovnený príd. pozri: hovno
zajebákovaný príd. pozri: jebák
zajebanec,-nca,-nci m. špinavec, pankhart, zasran (Je to taký z. zajebaný., ani mu neviem
prísť na meno.)
zajebať,-e,-ú,-bal dk. 1. (čo) založiť, schovať, umiestniť ta, že to už nikto nenájde;
zakopnúť (loptu pri futbale a p.) (Z-l to tak, že to už nikto
nenájde.)
21
2. (čo) zaraziť, zavŕtať (opakovane)
3. (čo) povedať hlúposť (To si ale z-l kokotinu.)
zjemn.k 1,2 zatrtkať
zajebávať 1. ndk.k 2
2. (čo i bezpredm.) zapierať (Darmo z-š, aj tak vieme, kto si!)
* z-a mu - bláznie, stráca rozum
zajebať sa 1. (od koho, od čoho) zašpiniť sa (Z-l sa od oleja, keď opravoval
auto.)
2. zamotať sa, zaviaznuť (Z-li sme sa v tom lese, ani sme nevedeli
ako.)
zjemn.k 1 zamrdaťsa, zatrtkať sa
zajebávať sa 1. ndk.k 2
2. schovávať sa (hlavne pred povinnosťami)
zajebať si 1. užiť si súloženia, zasúložiť si; zakefovať si, zaprcať si (Ej, tak
som si z-l, až ma ruka bolí!)
2. (od čoho, čím) zašpiniť si (Z-l si nohavice.)
3. (čo) zaraziť si /z-l si cvoky do opaska/
zjemn. k 1,2 zatrtkať si, zamrdať si
zajebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zaraziť, zavŕtať (naraz) /z-l si triesku pod necht/
zamrdať,-á,-ajú dk. pozri: zajebať
zatrtkať,-á,-ajú dk. pozri: zajebať
zasran,-a m. 1. nadávka malému nedospelému chlapcovi, sopliak
2.nadávka bojazlivému, zbabelému človeku; bojko, strachopud,
posran (Človek nesmie byť z..) Karvaš
zasrať,-serie,-serú dk. 1. (koho, čo) znečistiť sraním, ale aj všeobecne
2. vypustiť vetry, prdnúť si (Fuj, kto to tu tak hnusne z-l?)
ndk. zasierať
zasrať sa (od čoho, čím i bezpredm.) zašpiniť sa /z-l som sa celý od malty/
ndk. zasierať sa
zjeb,-u m. pokarhanie, vyhrešenie (Nasledoval parádny z. v prítomnosti
náčelníka.)
zjebať,-e,-ú dk. 1. (koho) pokarhať, vyhrešiť
2. (čo) zhodiť, zložiť (opakovane) /tie tehly treba z. dolu z voza/
zjemn. k 1 zmrdať
ndk. zjebávať
zjebať sa 1. (z čoho i bezpredm.) spadnúť (Nebež, lebo sa z-š!)
2. zísť (Tri dni nám trvalo, kým sme sa z-li do doliny.)
3. spiť sa (Z-l sa pod obraz boží.)
zjemn. zmrdať sa
ndk. zjebávať sa
zjebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zhodiť, zraziť (jednorazovo) (Musím z. to osie hniezdo dolu.)
zmrdať,-dá,-ajú dk. pozri: zjebať
zmrd,-a i -u
mn.č. -i/-y 1. škriatok, pankhart; odjebok (Bol to taký malý z.)
2. pokarhanie, vyhrešenie; pojeb (Mám pocit, že po tomto všetkom
bude nasledovať riadny z.)