Keď že nám s manželkou (Lindou) tento rok nejako nevyšli off stretnutia, (termínom, finančne, vzdialenosťou...) museli sme si to nejako nahradiť. Aj keď nejde o offroadenie, neviem si predstaviť, že by sme jazdili po horách bruchoplazom. Začalo to úplne nevinne potulovaním sa po okolí nášho regiónu a zliezli sme zrúcaniny hradov vo, Fiľakove ,Hajnáčke, Soví hrad, hrad Drienok a pohanský hrad Šomoška. Samozrejme prešli sme aj notoricky známu Krásnu Hôrku a Betliar. Ale, predsa tie neznáme a ťažšie prístupné sú atraktívnejšie.


A keďže off stretnutia v Tisovci sú už pre nás samozrejmosťou, nedalo nám navštíviť aj Muránsku planinu. Najprv sme si poctivo vyšlapali na Klenovský Vepor 1338 m.n.m. Je v podstate s každej strany zle prístupný. My sme zvolili cestu z dediny Klenovec z chatovej a lyžiarskej oblasti Skorušina odkiaľ vedie ďalej asfaltová cesta až pod vrchol. Aj keď ma síce manželka presviedčala, že by sme po asfaltke mohli vyjsť jeepom, mohutná závora (aj keď otvorena) so značkou Zákaz vjazdu ma odradila....Chko je Chko. Za 2 hodiny sme boli hore na skale s nádherným výhľadom. Tesne pred vrcholom sú 2 chaty, z ktorých jedna je verejná a dá sa v nej prespať. Bol som trochu zhrozený zo stavu stromov, ktoré tam rastú. V podstate sme hore nenašli ani jeden zdravý strom. Buď bol napadnutý likožrútom, alebo nejakou inou háveďou, alebo boli vysušené od lišajníkov. Ale s tým asi nenarobíme nič. Ochranári asi vedia prečo sa tieto stromy neodstraňujú.

Ďalším cieľom bol hrad Muráň. Prišlo prvé sklamanie. V dedine bol iba jeden hotel (samozrejme plne obsadený českými turistami) aj keď na internete boli prezentované 2 penziony. Museli sme sa vrátiť do Tisovca, kde sme prespali v hoteli. Za 600 Sk sme v podstate dostali jednoizbový byt s TV. Ráno sa nám stala veľmi nepríjemná vec, SD karta v digitále skolabovala a 250 fotiek z Klenovského Vepra bolo v ťahu. Chceli sme všetko zabaliť a vrátiť sa domov, ale nakoniec sme išli ďalej. Linda síce najprv neverila, že sa naozaj musíme vyštverať na tu skalu uprostred dediny, ale nič iné pripomínajúce hrad na okolí nebolo. Výstup trval 2 hodiny, ale nakoniec to stálo za to. Úžasný výhľad na Nízke Tatry. Smerom na Chopok sme našli cez hľadáčik kamery lúku kde páslo obrovské stádo koní, len tak nadivoko. Bol som veľmi prekvapený, vrelo odporúčam.



Z Muráňa sme chceli absolvovať nejaký náučný chodník medzi Červenou Skalou a Heľpou. Bohužiaľ ten kto ho projektoval asi nebol normálny. V polovici prístupovej asfaltky pichli ceduľu CHKO s turistickou značkou zákaz vjazdu. Boli sme si to samozrejme overiť. Od cedule to bolo ešte 13 km pešo po asfaltke po nejakú horáreň a odtiaľ 6 km po náučnom chodníku. No nič, alternatíva znela : výstup na Kráľovu Hoľu.

Prišlo ďalšie sklamanie –zase ubytovanie. Od Červenej Skaly až po Polomku sme nič prijateľné nenašli. Aj keď reklamné tabule sľubovali niečo iné. V Polomke skvelý penzión – plne obsadený, ďalší sme obvolali, ale pre dvoch ľudí predsa nebudú otvárať. V Pohorelskej Maši – v podstate nový areál s ihriskami chatkami, kempom – chátra, nikde nikoho. V Heľpe – krásny penzión, v deň nášho príchodu ho začali rekonštruovať. Vracali sme sa teda späť. Keď sme prišli až do Revúcej a stále nič, povedali sme si, že končíme a idem domov. Na štastie sme cestou naďabili na hotel Fliper. Za 700 Sk dve postele z TV a vlastnou kúpeľňou a úžasným výhľadom na vodnú nádrž.

Ráno sme vyrazili na Kráľovu Hoľu po turistickom chodníku z dedinky Šumiac. Bolo to dosť náročné na kondičku, ale nič nezvládnuteľné. Na každej lúke sme stáli a fotili a točili nádherné scenérie. Keď sme konečne dosiahli vrchol tak sa bohužiaľ behom 2 min. prihnali mraky a z výhľadu sme nemali nič. Ale aj tak nič neľutujeme. Po horských hrbátoch sa dá v podstate prejsť až na Chopok, len to trvá 5 dní. Cez kráľovu vedie aj turistický chodník začínajúci v Bratislave a končiaci v Dukelskom priemyku. Akurát na to že Kráľova Hoľa sa ospevuje v piesňach a básniach , pôsobí okolie dosť rozpačitým dojmom. V hmle totiž vynikal akurát chátrajúci pamätník, z hrdzavením zábradlím a bez akejkoľvek pamätnej tabule a vyvalená zhnitá turistická značka. ( a samozrejme vysielač) Keďže na Kráľovu Hoľu vedia asfaltka, aj keď pre verejnosť uzavretá, myslím že niekto kompetentný by to mohol dať do poriadku.Mometálne máme naplánovanú trasu Poľana - Chopok

A ešte si idem „zahádzať hrach na stenu“ : Všade len počúvam, ako je ťažké poskytovať ubytovacie služby a pod. Chcem len odkázať, že ceduľka zo slovom Penzión a tel. č. prípadne mobil. jednoducho nestačí! Vyhráva ten, kto ma väčšiu reklamu a poskytne najviac informácii. A poskytovať ubytovanie typu len celú chalupu, alebo na týždeň vás pripravuje o dosť klientov, ktorý by sa k vám určite vracali. Ľudí, ktorý hľadajú ubytovanie na jednu noc je určite viac.
( časom pridám ešte nejaké fotky)

...ak by to malo isť do iného threatu ... poprosím admina nech to presunie

Caw Dado,

Veľmi pekný príspevok aj foto, taktiež aktivity podobného charakteru môžem ...

Dakujeme. Som rad. Uz som sa zlakol ze som tu jediny.

pekné, Dado

Dado super pekný výletík

...skusam ci viem...
no pekne si to tu popisal, ale mal si aj to napisat, ze sme to setko zvladli s minimalnou turistickou "vyzbrojou" (dva ruksaky plne jedla... hihi) a iba v obycajnych botaskach!!!!

Tak, tak... v botaskach od vietnamcov.

Hehehe, ja len dodam, ze majitel hotela bol isto registrovany na starom fore, este v tych casoch som s nim nieco riesil a dopisoval ..
Potom po migracii sa tu uz neukazal, resp. je registrovany nejak inac, alebo chodi len ako anonym, aj ked som mu novu adresu poslal ...

Tak, sme zase trocha z Lindou pochodili tie nase Slovenske kopce.
Od pondelka do stredy sme byvali v horskom hoteli Polana, nad Hrinovou. Krasne prostredie, prijatelne ceny. Na turistiku trochu narocnejsie. Hotel je polozeny vysoko a prakticky vsetky turisticke chodniky vedu dole do doliny, a spat treba vsetko vyslapat. Krasne prostredie je v okoli vodopadu Bystrô, cestou sme stretli stado laní – dost nas vyplasili. Spravili sme si vylet aj na Kalamarku a Melichovu skalu. Spojene dokopy, to je dost zaberak na nohy, s tym ze do hotela treba este slapat do kopca. No, treba ist a vyskusat. Ubytovanie bolo skvele za 1500 Sk / osobu sme dostali polpenziu, 2x noclah, 3x bazen, 1x sauna, 1x raselinovy zábal, 1x masaz, 2x kolky. Izba bola z TV a kupelnou.


V stredu sme sa presuvali do hotela Srdiecko pod Chopkom. Cestou sme sa stavili pri Batovskom balvane a pri Janosikovej skale, ide sa tam cez obec Hrochot . Balvan sme nasli hned, ale Janosikovu skalu, kde si udajne Janosik skryval poklady, sme mali dost problem najst. Znacka bola na uplne inom mieste a od skutecneho miesta bola vzdialena asi 2 km, hoci na znacke bola bzdialenost 780m. No pri tretom najazde ju Linda nahodou v dialke na par sekund zbadala. Na fotkach to tak nevidno, ale je to fakt krasne. Jaskyna je nepristupna, doslova je tam napisane ze „Vstup zakazany“ Ci uz kvoli bezpecnosti, a z velkou pravdepodobnostou tam mozu hniezdit dravce. No nic, tak poklad sme nenasli

Na fotkách vidno salamandre, ktoré sme museli obchádzat na Kalamarke.


Cestou z Hrochote sme sa stavili v B.B., pretoze som mal problem z obuvou. Vojenske „kanady“ sa sice ukazali, ako velmi vhodne na chodniky z kamena, ale nedovolovali volny pohyb clenka. Tenisky mali zase velmi tenku podrazku a citil som kazdy kamen. Pri strete s cenovou realitou v obchodoch v B.B. my nohy zazracne vyzdraveli a trasu Srdiečko – Chata M.R. Štefanika – Dumbier (obchadzkou) – Chopok – Kosodrevina – Srdiecko – Trangoska som absolvolal v mojich oblubenzch teniskach od vietnamcov za 500 Sk. (hned po navrate z dovolenky som si uz radsej kupil aj poriadne topanky)

Batovský balvan a Jánošíková skala :



V hoteli Srdiecko sme dostali za 1500 Sk/ osobu 3x noclah + ranajky, wifi pripojenie a 25 % zlavu na Tarzaniu. Prvy vystup na Chopok sme nezvladli, pocasie sa tak pokazilo, ze sme museli zostupit spat. Cesta lanovkou z Kosodreviny ku Srdiecku bola pre mna riadny adrenalin. Hlavne vyjazd sedacky zo stanice, kde sme nevideli kam sa rutime.
Kedze pocasie nevyslo isli sme sa pozriet na Tale. Je to tam vsetko krasne a zrekonstruovane az na jeden detail. Vsade je plno velkych tabul : „Sukromny pozemok hotela Partizan“.Hoci tie cesticky vedu napr. k Tálskej bašte, parku, Tarzanii... Posobi to velmi zle a cakal som kedy na nas zautoci nejaky Sbs – kár a bude od nas pytat ubytovacie preukazy. Golfovy areal dokonca nesmiete ani fotit, a v jeho okoli oberat lesne plody a byciklovat.



V piatok sa pocasie zlepsilo o 100% , tak sme isli navstivit Jaskynu mrtvych netopierov. Trochu sme sa netrafili a tak sme skoncili na Chate M.R. Stefanika. Dali sme si najvyssie capovane pivo na strednom slovensku a isli sme na Dumbier. Dumbier bol doslova prepchaty turistami a na pekne miesta na fotky mse museli cakat. Nakoniec sme to potiahli az na Chopok. Vyhlad na Vysoke Tatry bol uzasny. A nikdy by som nepovedal, ze nazivo uvidim kamzika a svista.



V sobotu cestou domov sme sa este stavili v Bystrianskej jaskyni, ale hlavne vyskusali sme si www.Tarzania.sk Ak mate moznost vyskusajte si to, oplati sa to. Je to uplne bezpecne. S Lindou sme ani raz nespadli a isli sme obidve trate.



Fotky z lesnickeho skanzenu vo Vydrove pri Ciernom Balogu. Ak niekto pojdete s detmi, oplati sa sit aj na vlacik. My sme sli peso, aby sme videli uplne vsetko. Trva to asi 4 hodiny. je to velmi pekne spravene.


Az po prichode domov som si uvedomiul, ze v R.S. je vela svetelneho smogu. Aj pri zatiahnutych roletach bolo v izbe vidno. V hoteloch, v ktorych sme byvali sme mali len zavesy a v noci bolo uplna tma a nebolo vidno nic.

Dado super ,turistika je super,to nie je si len zadok vyvážať.Ja som teraz odrbal spojku tak som bol nútený ísť na našu chatu pešo 2 hodiny a zistil som že by som mohol dakedy aj častejšie pešo chodiť lebo človek so zvikne a potom už aj na záchod na aute... U nás na Liptove je tiež čo obdivovať,pravidelne každý rok robýme výstup na horu Slemä kde je spadnuté ruské lietadlo z druhej svetovej vojny.Tam sa robia pravidelne výstupi keď je SNP.

Tiez som prisiel na to, ze pri prechadzke na peso sa javi krajna krajsia. Aj tak sa casom bude moct offroadit, len na vyhradenych priestranstvach, tak my so zenou uz trenujeme dopredu. Este krajsie by boly prechadzky na bycikli, ale to je o dost narocnejsie na kondicku.

Moc pekne fotky a pekne trasy, a aj tie hotely sa mozu hodit.

Pridam par aj nasich vyletov aj ked toho nieje tolko ako by sme chceli:

Zavody psych zaprahov na Donovaloch, Februar 2007:
Trosku sme tam presli aj okolie ale len tak zlahka:



A aj par havkov:


Silvester 2007, okrem pobytu na chate v Potoku pri Besenovej sme trosku polozili zas okolie:

Z Vlkolinca na Malinuo Brdo a nazad:


Liezli sme aj na Chopok ale daleko sme nedosli:


Skusali sme sa vystverat aj na Liptovsky Hrad, ale v snehu je to celkom "sranda":

Samzorejme sme tam nedosli...na poslednej fotke je ten hrad "niekde tam hore".

Dado, je to pekne. Uz par rockov takto chodime a vlacime aj nase dve dcery. Celkom sa nam to paci. Sice chodime len na take nenarocne tury, ale snazime sa prave hladat pekne alebo zaujimave miesta. Niekedy sa vydam po tvojich stopach.

..... a po Štefankej jazde sme sli skoro vsetci do Hoffera na pecene prasiatko. A kedze to mame z RS do NR 200 km, zdalo sa nam nemudre ist nocou spat do RS. Tak sme sa ubytovali priamo v hoteli. Na dalsi den sme si pripravili program :
1. prezriet si zvieratka v obore pri Hofferovi
2. navstivit Zubriu oboru
3. prezriet su zrucaninu hradu Šášov









Hoffer :
Zvieratka boli krasne uplne zvyknute na ludi. Pilcici tam robili vyrub suchych stromov a lane museli doslova odhanat aby na nich nebodaj nespadol strom.

Problem bolo ubytovanie v penzione. Prijemne teplo sa ukazalo ako brutalne prekurena izba v ktorej s a nedalo spat. Vypli sme radiator otvorili vetracku, ale podlahove kurenie sa nastavit nedalo. Prekurovamie izieb sposobilo vysusenie dreveneho nabytku a posteli na ktorej sa absolutne nedalo spat. Aj mensi pohyb sposoboval obrovsky ramus. A podla zvukov z druhych izieb to nebol len problem nasej izby. Dokonca sa z nabytku zacala odlupovat dyha - folia. Skoda, izba bola inak v super stave.
Vratim sa k tomu hluku. Nie som sice stavbar, ale mosty na prenos hluku v murivu boli tak velke, ze sme poculi uplne vsetko zhora, zlava sprava aj zospodu. Klepanie reznov, sprchovanie dokonca sme vedeli rozlisit padajuce kvapky v sprche. O 1:00 v noci som mal toho plne zuby a chcel som ist domov. Je to velka skoda lebo penzion je krasny, varia uzasne. Ale za cenu ubytovania v Tatrach sa chcem ozaj vyspat a nie rano vstat rozzureny.

Zubria obora :
Aj ked sme nedufali ze to najdeme islo to lahko. Ak mate cestu okolo ZM chodte sa tam pozriet stoji to zato, je to zadarmo. Chodte tam okolo 11:00 je cas krmenia a zubri su vsetky pokope.

Hrad Šášov :
Klasicka zrucaniny so zbytkami vnutornych vakoviek, mal zaujimavy podoris polomesiaca. Boli sme z Lindou znechuteni, ked v jednej z miestnosti sme nasli zvysky inj. striakciek. Dokonca aj v jednej aj so zmiesaninou nejake svinstva a krvi